Chcela som si dať pauzu, ale nedá sa. Práve som si prečítala, že páchateľovi tragickej nehody na Zochovej ulici hrozí až 12 rokov väzenia. Až? Až???!!! To vari nie je možné! Za bežných okolností som mierna, optimistická, trpezlivá povaha, viem krotiť svoje emócie, ale keď ma už niečo rozčúli, tak lietajú strechy, rúcajú sa domy a padajú hlavy. A presne to práve teraz zažívam. Som dobiela rozžeravená. AŽ 12 rokov?! Za 5 ľudských životov a množstvo zranených? Niekde je chyba. Predsa je veľký rozdiel medzi usmrtením z dôvodu snahy vyhnúť sa nejakej nečakanej prekážke /srnka vbehne na vozovku/ či šmyku na mokrej vozovke a šoférovaním pod vplyvom alkoholu. Dotyčný veľmi dobre vedel, čo robí, keď sa ožral ako prasa, a pritom mu pred domom stálo auto. Každý dnes už vie, že auto sa dá prirovnať k odistenej zbrani. Pokiaľ viem, v našom Trestnom zákone alkohol nie je poľahčujúcou okolnosťou. Natvrdo súhlasím s biblickým „oko za oko, zub za zub“. K trestu smrti mám rozporuplný vzťah, ale v tomto prípade by som bez mihnutia oka hlasovala za výnimočný trest. Nech si ten vraždiaci hajzeľ až do súdneho dňa spytuje svedomie. A vôbec ma nezaujíma, koľko by štát stála jeho väzba. Nech to zaplatí jeho podarený synátor, ktorý ocinkovi nezabránil vraždiť. AŽ 12 rokov?! Iba za tie úmrtia to je v prepočte 2,4 roka za jedno. To vážne?! Donedávna som bola presvedčená o tom, že ma už hocičo nemôže prekvapiť. Môže! Hm, hm…