A je to! Pred niekoľkými hodinami všetkými médiami prebehla stručná správa: „Návrh neprešiel.“ A ja Vám, páni poslanci a panie poslankyne, búrlivo tlieskam. Tlieskam všetkým, čo sa zámerne nedostavili na hlasovanie, tlieskam aj tým, čo sa zdržali, a najviac tým, ktorí boli proti. Vám všetkým patrí veľká vďaka za to, že ste viac než 4 percentá našej dospelej populácie znovu odsunuli nabok, že ste ich opäť postavili na okraj spoločnosti, že ste ich neuznali byť hodnými toho, aby aj na papieri potvrdili svoj partnerský vzťah, aby za seba navzájom mohli prevziať plnú zodpovednosť. Áno, ja Vám tlieskam. Za Vašu faloš a krokodílie slzy, čo ste prelievali pred kamerami, zatiaľ čo posledné obete aj Vašej pretvárky ešte ani neboli pochované. Morálna zodpovednosť za prípadné ďalšie tragédie zapríčinené nenávisťou k ľuďom iného zamerania čiastočne padne aj na Vaše zaťaté, dubové palice! To sa naozaj nedokážeme zbaviť nálepky slovenskej verzie Pata a Mata? A čo keby ste sa aspoň trochu zamysleli nad tým, že kedysi – kdesi sa plodenie detí mimo manželské lôžko tvrdo trestalo, rovnako ako sa trestala aj nevera, sexuálne vzťahy s takzvanými bokovkami? Dokonca aj dnes sa to považuje za „konanie proti dobrým mravom“! Verila som, že sme sa nad podobné ľahkovážne odsudky už dávno povzniesli. Ale kdeže! Vy, ktorým dnes odušu tlieskam, že ste neschválili taký prepotrebný zákon o partnerstve osôb rovnakého pohlavia, Vy – farizeji, Vy – falošní proroci: HANBITE SA! Veľmi som dúfala, že aspoň niekto z Vás si uvedomí, že homosexualita či transsexualita sú známe od počiatkov ľudstva… Po tom pre mňa omračujúcom verdikte nášho pobosorovaného, zaostalého parlamentu mám sto chutí zbaliť si to najnutnejšie a dať naveky pá-pá svojmu milovanému Slovensku. Proste to vzdať. Neemigrovala som v šesťdesiatom ôsmom roku minulého storočia, neemigrovala som v sedemdesiatom piatom, ani pred osemdesiatym deviatym, ani po ňom. No momentálne ma až tak myká… Lenže ešte tu mám nejaké povinnosti. V prvom rade si kvôli vlastnému svedomiu musím zistiť, komu to vlastne tlieskam, kto zapríčinil, že sa Slovensko znovu prepadlo na samotný chvost civilizovanej Európy. A hneď potom pôjdem preskúmať, v akom stave mám kufre… Donedávna som bola presvedčená o tom, že ma už hocičo nemôže prekvapiť. Môže! Hm, hm…