Neznášam televízne reklamy. V prvom rade im nedôverujem, lebo podaktoré sú zavádzajúce, ba až lživé. Našťastie som voči nim imúnna, pretože ak si naozaj potrebujem niečo dokúpiť, spolieham sa na výber zo širšej ponuky tovarov. Môj odpor definitívne vyvrcholil, keď aj hlavné spravodajstvo komerčných kanálov bolo rozsekané teleshopingovými upútavkami. A už úplne odsudzujem násilné prerušenia filmov v najnapínavejších okamihoch deja. To som na infarkt… Samozrejme, chápem súčasnú nevyhnutnosť reklám. Lenže kde sú tie zlaté časy, keď sa vysielali pred alebo po hlavnom programe! Nezabudnem na moju milovanú: „Vitana varí za vás!“ Kreslená vareška poklopkala po kreslenom hrnci a diskrétne sa vyparila. Alebo niečo z propagácie hudobnín: „Chceš doma predísť cirkusu? Príď s novou platňou z Opusu!“, či: „Požiadaj milú o pusu nad novou platňou z Opusu!“. Nielen celkom vtipné, ale najmä – KRÁTKE! Dvakrát som žmurkla a bolo po srande. Dnes? Po začiatku reklamného a upútavkového bloku stihnem povysávať celý byt, osprchovať sa a v slabej chvíľke aj nakuknúť do chladničky. No keď sa vrátim, šoty ešte stále bežia… Je však pravda, že pri súčasnej viac než mizernej ponuke hlavných programov sa nájdu aj také reklamy, ktoré svojím vtipom a sofistikovanosťou ďaleko prevyšujú podaktoré miliónové produkcie – a občas ich dokonca aj uprednostním. Musím pochváliť sériu Coop Jednoty s bačom a jeho honelníkom. Citát „Nákup mám na háku“ je mimoriadne prostý, zato osviežujúci. Aj Slovenská sporiteľňa sa v poslednom čase vytiahla citlivým osobným príhovorom k zákazníkovi. A čo sa už dá vytknúť dvom južanským americkým kovbojom vegetujúcim pri sledovaní pretekov korytnačiek, ktorí popíjajú RC colu? Alebo geniálnemu hercovi Martinovi Hofmannovi pre český Vodafone? Nič. Žiaľ, podobných vymakaných reklám je ako šafránu. Omnoho viac je tých nepodarených: hlúpych, až tupých, bez iskierky tvorivého nápadu. Dovolím si uviesť zopár príkladov. „Vedeli ste, že umývanie rúk je základným hygienickým návykom…“ Áno, vedeli. Aj ten najzaostalejší tupec sa od detstva stretával s touto múdrosťou. Či už v rodine, alebo v škole. A čo poviete na hystericky nadšeného pubertiaka, ktorý si nevie vynachváliť, že „Nová Schauma je tu!“ ? Takému malému beťárovi je celkom šumafuk, čím sa osvieži! Najviac ma však vytočila reklama na známu a obľúbenú detskú pochúťku, ktorú sprevádza chytľavá hudba kedysi veľmi populárnej írskej skupiny. Aj vám sa zdá nevhodné spojiť Pribináček s naskrze ožranskou skladbou Drunken Sailer / v Matuškovom podaní: Náš lodivod je už zas jak kára…/? Mne veru hej. A to nie som nijaká útlocitná snobka… Naozaj chápem, že televízna reklama je nevyhnutné zlo našej súčasnosti. Len by som privítala, keby mohla byť aspoň na vyššej kvalitatívnej úrovni. Alebo keby sme boli vždy upozornení na jej začiatok i koniec maličkým okienkom trebárs v ľavom hornom rohu obrazovky… Ojojój, už zase naivne snívam o jednoduchých veciach! A v telke práve začal ďalší nekonečný blok reklamných spotov. Vysávať sa mi nechce, tak nakuknem do tej chladničky. A potom vraj nemáme byť národom obéznych… Dodnes som bola presvedčená o tom, že ma už hocičo nemôže prekvapiť. Môže! Hm, hm…