Práve som sa dozvedela dve zaujímavé správy. Jednu dobrú, jednu čudnú. Tá prvá ma naozaj potešila. Múdre hlavy najnovšie vyvrátili poveru, že mozgové bunky ako jediné v ľudskom organizme odumierajú bez akejkoľvek možnosti regenerácie, respektíve ich náhrady. Vraj stačí neustále ich precvičovať, trénovať a cibriť. Smola je, že komukoľvek som ten prevratný objav oznámila, neveril mi. Podaktorí namietajú, že si veľmi dobre uvedomujú, koľko hektolitrov alkoholu za svoj život skonzumovali a s akými rukolapnými, až tragickými následkami, iní zas argumentujú tým, že evolúcia nepostúpila natoľko dopredu, aby to mohla byť pravda. Ani ja si nemyslím, že to spôsobila evolúcia, ale beriem do úvahy vyspelejšie mašinky a dlhodobý fundovaný výskum. A tak som sa rozhodla uveriť tomu milému pánovi z televíznej obrazovky. Priniesol nám nádej, že vari ešte nie je všetko stratené. Čo sa nepoužíva, zakrpatie, odumrie a nakoniec zakape úplne. Tak si poďme trošku ponamáhať tie šedé mozgové bunky nad tou druhou – čudnou správou…
Tlačové besedy pána Fica ma pomerne často zdvihnú zo stoličky. Ani tá dnešná nebola výnimkou. Téma: darovať či odpredať naše zastarané MiG-y Ukrajine alebo nie? Ešte som ani nezačala rozmýšľať nad správnou odpoveďou a už mám zavarený mozog! Pán Fico a spol. je zásadne proti akejkoľvek priamej vojenskej pomoci. V súlade s medzinárodnými predvojnovými právnymi dohodami ohľadne NATO a obrovskému riziku vtiahnutia Slovenska /hoci aj nepriamemu/ do prebiehajúceho konfliktu s pánom Ficom musím len bezvýhradne súhlasiť. Takže tomu mám rozumieť tak, že pre zmenu zas pán Heger zošalel, keď pánovi Zelenskému prisľúbil, že nad tým porozmýšľame? Alebo išlo len o klasickú úhybnú diplomatickú odpoveď? Veď všetci z nedávnej minulosti vieme, že pán Heger má problém so slovkom „nie“. Pán Fico má u mňa čierny bodík za to, že vyhlásenie prezentoval ako záväzné, pretože každý si mohol pustiť reprízu a videl by, že v origináli to znelo podstatne inak…Takže: moja jasná odpoveď na otázku, či dať alebo nedať Ukrajine MiG-y je – v žiadnom prípade. LENŽE. Vzápätí sa ozval aj pán Pellegrini, ktorý nadhodil možnosť odpredaja cez tretí subjekt. To by už nebolo vmiešavanie sa do vojny? Ide o totálne patovú situáciu. Ak nedáme, sme bezcitnými odľuďmi, ak dáme, riskujeme atómku. Každý paragraf je natoľko povykrúcaný, že sa dá aj preliezť, aj obísť. Iba netreba podceňovať ruské spravodajské služby!
S druhým vyhlásením pána Fica znovu môžem len súhlasiť. Na prvý pohľad. Vraj: zbrane za žiadnu cenu, no naopak humanitárnu pomoc Ukrajine schvaľuje takmer v neobmedzenom rozsahu /čítaj: pokiaľ to naše obmedzené zdroje umožňujú/. Znie to ľubozvučne, že? Avšak čo znamená humanitárna pomoc? Umožnenie dočasného útočiska ukrajinským civilným utečencom na našom území, potravinová, odevná či medicínska pomoc sú natoľko zrejmé, že sa tým ani nebudem zaoberať. No ostatné položky nemajú takú jasne vymedzenú hranicu. Kde končí tá lineárna humanitárna pomoc a začína už priame či nepriame zasahovanie do konfliktu? Existuje totiž také niečo, ako súvislosti. V mnohých častiach Ukrajiny jej obyvatelia trpia chladom. Dodávky generátorov, nafty, benzínu či dronov patria ešte medzi humanitárny tovar, alebo sa už zároveň môžu považovať aj za strategické komodity? A čo priame finančné dotácie? Či z Bruselu, USA alebo z jednotlivých štátov EÚ? Veď je nad slnko jasnejšie, že môžu byť použité aj na nákup zbraní. Ach, tie prekliate súvislosti!
Som naozaj úprimne rada, že si v pohodlí svojho vykúreného bytu, pod rozsvieteným lustrom a pred počítačom napájaným elektrinou môžem turbovať svoj málo trénovaný mozog otázkami, na ktoré nemám jednoznačné odpovede. Vo vedomostných kvízoch je to také ľahké: vieš – nevieš, boduješ – neboduješ. Ale v tomto prípade? Nuž, utešujem sa len vedomím, že hoci som sa svojimi kostrbatými úvahami neprekopala až do Austrálie, aspoň som si už vyhĺbila jamku primárneho pochopenia. Každá vojna v histórii ľudstva sa niekedy nejako skončila. A to by v tom bol čert, aby som sa konca práve tejto slovansko-slovanskej v zdraví nedožila! Len nech to je čím prv! Rokovacích stolov je po celom svete habadej…