Jedna motivačná hra rozvíjania fantázie začína pokynom: zavri oči a povedz mi, kde a čím by si presne v tejto chvíli chcel byť. Ešte donedávna by som odpovedala: „Na klokanej alebo pštrosej farme kdesi v Austrálii.“ Dnes bez akýchkoľvek pochybností moja odpoveď znie: „Chcela by som byť poslancom slovenského parlamentu za niektorú z opozičných strán.“ A čo by som tam robila? NIČ! S vyloženými nohami by som len s úškrnom sledovala, ako si jeden náš celým národom milovaný ctihodný hetero pán z Trnavy sám kope svoj pomyselný politický hrobček. On skutočne nepotrebuje opozíciu, aby mu podrážala nohy! Je v tom úplne sebestačný. Všetko si zaobstará sám. Akosi si ani nestihol všimnúť, že je v tom až po krk. A jama sa len prehlbuje a prehlbuje. Nikto nemusí ani prstom pohnúť. Stačí sa len prizerať…
Jeho včerajšia delovka návrhu 500-eurového príspevku každému občanovi, ktorý sa zúčastní na septembrových voľbách, celkom pochovala aj to posledné promile nádeje, že má v hlave aj čosi iné, než piliny. To proste nevymyslíš! Dokonca aj podaktorí novinári to považovali za zlý vtip a nemohli uveriť vlastným ušiam. Avšak rýchlo sa spamätali a šikovne dotyčného pána zasypali nadmieru praktickými otázkami. Ich flexibilitu a pohotovosť možno len pochváliť. Mňa na ich mieste by už bolo treba kriesiť studenou vodou. Ako jeden z prvých zaznel dopyt, odkiaľ tie plus-mínus 2 miliardy eur chce vyčarovať. Odpoveď hodná nášho ekonomického génia sa ani nedá poriadne interpretovať. Vraj sa teraz zadĺžime, aby sme v budúcnosti ušetrili na ďalšom rozkrádaní verejných financií. Ak by vo voľbách zvíťazili ONI – tí dobrí, hravo to usporia, pretože nekradnú. A ak by vyhrala tá zlá MAFIA, tak bude mať na krku aj dvojmiliardovú sekeru, aj ďalšie rozkrádačky, ale – HOLT, to už nepôjde na vrub tým súčasným dobrým. Pripomenulo mi to to staré známe: a po nás potopa…
Statoční novinári sa však nedali. Nepodľahli ani neúctivej blahosklonnosti, ani očividnému ironizovaniu diskutujúcich, ani priam otvoreným urážkam. A ťali do živého. Ďalšími a ďalšími relevantnými otázkami typu: ako zabezpečiť nielen účasť na voľbách, ale aj preukázaným vhodením platného hlasovacieho lístka do urny. Pretože hocikto za plentou predsa môže naschvál zneplatniť lístok, respektíve vhodiť len prázdnu obálku. Na to ich náš celým národom milovaný ctihodný hetero pán z Trnavy odbil, že také taľafatky teraz nemieni riešiť. Nuž, to vieš, z pilín myšlienočku nevydoluješ…
Nepripravené, nezmyselné, absurdné. Zo všetkého najviac mi ten chorý návrh pripomína čosi vyňaté z populárnych ekonomických postulátov Murphyho zbierky zákonov. Veľmi dúfam, že sa raz v blízkej budúcnosti aj u nás objaví dáky chrabrý investigatívny humorista, ktorý spíše všetky sprostosti, ktoré kedy ten náš Matelko napáchal či vypustil z úst. Sebakriticky priznávam, že hoci mám pevné nervy, na to si netrúfam. Istotne by to bol celosvetový hit. A nijaká útla knižočka, ale siahodlhý viacdielny elaborát, hotové zobrané spisy… Okrem iného som si všimla, že dotyčný komik si už stačil vypestovať nelátkovú závislosť od verejných vystúpení. Pokiaľ nie je na obrazovke aspoň každý druhý deň, záhadne ochorie. Možno by sa lepšie uplatnil niekde v Hollywoode alebo skôr v Bollywoode. Herecký talent na to zaručene má!
Takmer súčasne s predmetnou tlačovkou sa médiami prehnala správa, že 500-eurový návrh náš parlament zmietol zo stola. Ešteže tak! No aj tak by som rada upozornila na možnosť takzvaného humánneho odchytu zvierat, škodiacich ľuďom. Či už medveďa hnedého, ľadového alebo polokrotkého losa odborníci nalákajú do klietky, uspia a následne premiestnia do jemu prirodzeného prostredia. A celkom potichučky sa pýtam: nešlo by to aj s niektorými ľuďmi? Za cieľovú destináciu by som navrhovala takú Aljašku alebo prívetivejšie Japonsko. V prvom prípade by museli bojovať proti prírodným živlom, v druhom by sa na nich každý len usmieval, pretože by ich fantazmagóriám nikto nerozumel ani trt. Jój, krásna predstava! No obávam sa, že si ten kalich horkosti budeme musieť vypiť až do dna. Koľko volovín si do konca septembra ešte budeme musieť vypočuť?!