Matovič by nebol Matovičom, keby sa aj z najhlúpejšej banality nesnažil vyťažiť maximum. Zo svojho tieňa nevystúpil ani na včerajšej tlačovej besede. Verejne sa pýtal trojjediného pána Hegera, či bude alebo nebude „kolaborovať“ s HLAS-om. Na neodmysliteľných ceduľkách stála zásadná otázka určená Demokratom: Mafia – áno či nie? Hoci mu Edko už niekoľkokrát odpovedal, že nie, v nijakom prípade, jeho predbežné /a hlavne predčasné/ sľuby podkopali podaktorí noví spolupartajníci, ktorí spoluprácu s HLAS-om v budúcnosti nevylúčili. A ten náš Matelko z tohto rozporu okamžite vyčaroval veľkolepé teátro…
Ako obvykle trepal dve na tri. Bezhlavo krížil banány s cibuľou či cesnak s avokádom /od istého času už z pochopiteľných príčin radšej nepoužívam obrat „jablká s hruškami“/. Zjavne mu tečie do topánok, ak už spochybňuje dôveru nielen opozície, ale aj svojich bývalých najbližších pritakávačov, len aby zalovil aj v ich vodách v záujme získania si nejakých tých voličských bodíkov. Typický Matovič. Permanentne rozoštvávať, urážať, zneucťovať. Blahosklonne, s nadradenosťou vševedka. Akosi mu nedošlo, že pojem „spolupráca“ sa dá preložiť aj trošku inak, že to nemusí byť hneď prizvanie do budúcej prípadnej vládnucej koalície, ale aj tichá podpora v parlamente jednak rozumných zákonov bez zbytočných obštrukcií, vzájomný rešpekt ohľadne konštruktívnych pripomienok, a jednak pokojný, rozvážny dialóg za okrúhlym stolom a zavretými dverami. Avšak ako by mu také čosi mohlo zísť na um, keď ani nevie, že také niečo je v civilizovanej politike nielen možné, ale dokonca vo svete aj bežné? Namiesto toho znovu len pľul jedovaté sliny. Neštítil sa ničoho. Poukázal na to, že preferencie SMER-u klesli z dávnych 44% na 18. Ibaže vtipne vynechal 20% HLAS-u, čo by bez rozdelenia dávalo pozoruhodnú cifru voličskej základne, však? Všetkých žurnalistov hodil do jedného vreca a zaradom ich označil za jednu bandu platených prisluhovačov. Dokonca rozkrádačky majetku prirovnal k holokaustu, posielaniu Židov do plynových komôr… No nie je ten chlap priam na zožratie?!
Napočudovanie sa však tento článoček nemieni primárne zaoberať tou tragikomickou šašovskou postavičkou, len som potrebovala objasniť pozadie jeho vzniku. Skutočným dôvodom, prečo som sa doňho pustila, boli vystúpenia novinárov, ktorým chcem tentokrát vyjadriť svoju úprimnú pochvalu. Pýtali sa presne na to, čo ako prvé napadlo aj mne. Otázka číslo jedna znela: „Pán Matovič, a prečo túto kauzu prepierate verejne? Hovorili ste o nej zoči-voči s pánom Hegerom?“ A geniálna odpoveď veľkého mysliteľa? „Áno, máme na to komunikačnú platformu.“ TO FAKT?! Hneď celú platformu? No teda… A nato sa konečne ozval príjemný ženský hlas /znovu len parafrázujem/: „Pán Matovič, na úvod sa chcem dôrazne ohradiť voči tvrdeniam vašim aj mnohých iných osobností politického spektra ohľadne ustavičného napádania a podozrievania všetkých novinárov zo zaplatených aktivít!“ A ja som mohla v duchu iba zatlieskať dáme z televízie Markíza. Konečne som sa dočkala odvážnej žurnalistky s chrbtovou kosťou, ktorá mi pri nasledujúcej slovnej prestrelke s hlavným rečníkom aj objasnila, prečo okrem ostrakizovania niekoľkých svojich kolegov nepostupovali už skôr a dôraznejšie. Pretože nemali dôkazy. Iba ak nepriame… Pokúšala som sa zistiť identitu zúčastnených novinárov, no nepodarilo sa. Začiatky ich príspevkov sú zväčša nezreteľné, no aj tak im ešte raz chcem poďakovať za preseknutie toho gordického uzla začarovaného kruhu bezdôvodného vzájomného napádania, osočovania a eskalácie nevraživosti…Len tak ďalej!
Spravodajská televízia /24 televízie JOJ sa podľa mňa k predmetnej tlačovke zachovala trochu zvláštne. Neodvysielala ju totiž naživo, ale s asi pätnásťminútovým oneskorením a úplným vynechaním otázok žurnalistov, ktoré som ja vyhodnotila ako najdôležitejšiu časť celej besedy. Pokiaľ to bolo z programových dôvodov, je to celkom v poriadku. Žiaľ, mne napadli aj iné možnosti. Selekcia, mierna manipulácia s verejnou mienkou, či nenápadná cenzúra? Alebo niekto predsa len usúdil, že papagájčina pána Matoviča už nie je hitom dňa? Kiežby!!!