Nikdy by som sa neznížila k natoľko znevažujúcemu označeniu dákeho človeka, keby sa dotyčná vrcholná politička sama nezačala správať ako ordinárna kofa na trhu. Tobôž, ak ide o príslušníčku takzvaného nežného pohlavia, pretože niekde hlboko v sebe mám pevne zakotvený princíp ženskej solidarity…
Je názornou ukážkou toho, že dosiahnuté vzdelanie neznamená automaticky aj získanie múdrosti. Nie veru, počet rokov strávených v školských laviciach na mňa nerobí veľký dojem. Dokonca ani v takých priestoroch, akými sa môžu honosiť zvučné diplomy obdržané zo Sorbonny alebo Cambridge. Po prvé netuším, či šlo o mesačné rýchlokurzy, alebo riadne /aspoň/ dvojročné štúdium. Podobných certifikátov majú trebárs aj moji synovci toľko, že by si nimi mohli oblepiť všetky štyri steny izby a ešte by sa ušlo aj na toaletu! A ohľadne získania múdrosti to je rovnaké. V živote som stretla priveľa poloidiotov s vysokoškolskými diplomami a všakovakými titulmi pred i za menom na to, aby som si zamieňala súbor nadobudnutých informácií so skutočným fištrónom, hlbokým vnútorným osvietenectvom…
Podozrivé mi boli už začiatky jej politickej kariéry. Akonáhle sa trochu zorientovala a aj tým slepačím mozočkom pochopila, že na Matoviča nemá dosť chochmesu, prilepila sa na Kisku, kde videla väčšie šance na ukojenie svojich vysokých ambícií. A čiastočne sa jej to aj podarilo. Najmä po tom, čo doslova odstrelila svoju najsilnejšiu konkurenciu – pani Kolíkovú. Detaily jej intrigánskeho počínania radšej nechám bokom. Keď si na ne spomeniem, dvíha sa mi z nich žalúdok!
Ľudská hlúposť má mnoho podôb, ale jej typickou charakteristikou je zväčša fakt, že ňou postihnuté indivíduum sa nazdáva, že všetci v jeho okolí sú ešte hlúpejší. Aj preto sa dajú tak ľahko identifikovať. A v prípade pani Remišovej to platí štvornásobne. V žiadnej debate, ktorú som s ňou videla, na priamu otázku nikdy neodpovedala. Zakaždým uhla kamsi za roh, alebo sa vyhovorila na neskoršie odobrenie jej spolustranníkmi. Úplne všetky naučené frázy prebrala od niekoho iného. Ak sa od nej žiada prostá odpoveď áno či nie, zaručene vytiahne obohratú kartu hriechov minulosti oponenta. Alarmujúco padnuté preferencie jej strany považuje za daň jej úprimného konania v prospech občanov, ktorí nič nepochopili. Veď ako by obyčajní ľudia z ulice mohli pochopiť jej ďaleko do budúcnosti siahajúce vízie, no nie?
Hlúposť a obmedzenosť sa odpustiť ešte dá, ale s drzosťou a aroganciou to je už horšie. V poslednom čase som si všimla, že v každej diskusii sa uchyľuje k zvláštnym metódam, nedôstojným nielen „špičkovej“ političky, ale aj ženy. Úplne každému spolusediacemu často a rada skáče do reči, no nedajbože, ak nastane opačné garde. Vtedy celkom stráca glanc. Už priam pravidelne na oponenta zrúkne to svoje „BUĎTE TICHO!“ Považujem to za prejav totálnej nemohúcnosti, vulgárnosti a nedostatku kultúry prejavu. Akosi zabúda, že v každom štúdiu je iba pozvaným hosťom a na usmernenie toku dialógu sú určení hostitelia, čiže pán/pani moderátori. A nedávno pani veľkomožná nielenže na svojho spolubesedníka opäť vybrechla „TICHO!“, ale zo dva razy aj tresla do stola. Priam klasická krčmová obyčaj, však?!
Dúfam, že tá sedláčka Remišová raz vydá svoje vlastné zobrané spisy /ne/úspešnej političky. Aby si každý začínajúci elév mohol naštudovať, ako sa to nemá robiť, aby z jeho pôsobenia nezostala len pachuť na jazyku a hnus. Prvá časť toho veľdiela by sa mohla nazývať: Osvojenie si základov papagájčiny. Ďalšia trebárs: Ako nenápadne prezliekať kabát. Tretia: Komu a kedy liezť do zadku. Alebo: Ako sa zbaviť rivalov, Ako sa vyhýbať priamym odpovediam na nepríjemné otázky, Ako klamať v priamom prenose, Ako trieskať do stola v štúdiu tak, aby som ho nerozbil, Ako si vybaviť kanceláriu luxusným nábytkom … A tak ďalej. Veď vravím – hotové zobrané spisy. Čechov a Tolstoj dokopy. A ak by si na to tá kofa z trhu netrúfla sama, pokojne môže prísť za mnou. Rada jej pomôžem s osviežením pamäti!