Myslím, že tu a teraz dozrel ten správny čas a miesto na moje čestné vyhlásenie. S pani Čaputovou nie som v nijakom príbuzenskom pomere. Nikdy sme sa osobne nestretli, nikdy sme sa nevideli tvárou v tvár. Nikdy sme spolu nekomunikovali, či už telefonicky alebo poštovým stykom, dokonca ani sprostredkovane cez tretí subjekt. Náš vzťah je čisto platonický, takzvaný 50-percentný: ja ju na diaľku poznám, ona mňa vôbec. A predsa máme čosi spoločné – ani jedna z nás nie je agentkou cudzej mocnosti, ani jedna z nás si nechodí po rozumy na americkú ambasádu. Každá máme ten svoj. A len tak mimochodom – neviem o tom, žeby pani prezidentka mala obmedzenú slobodu pohybu. Keby hneď aj päťkrát denne zašla do spomenutej budovy kvôli chutnému espressu z najmodernejšieho typu kávovaru, pána Fica a hocikoho iného je do toho veľké TRT! Pani Čaputovú môžem iba pochváliť za to, že sa konečne odhodlala a tej ohováračskej kampani povedala: „A dosť!“
Ani tisíckrát zopakovaná lož sa nikdy nestane pravdou.
Kam sa zo Slovenska vytratili nadhľad, objektivita, triezvy úsudok a zdravý sedliacky rozum? Kým ešte včera bola pani prezidentka obviňovaná z toho, že sa málo stará o aktuálne domáce udalosti, z večera do rána sa karta obrátila a dnes je zas naopak osočovaná zo zneužitia moci, ba dokonca mnohými hlasmi považovaná za uzurpátorku, tyranku s diktátorskými sklonmi. Wow, to ako vážne?! To si naozaj nikto nevšimol takú drobnosť, že do tej polohy bola doslova dotlačená? Že si len plní svoje povinnosti? To si skutočne niekto o nej myslí, že za hlavu štátu sme si zvolili dáku posadnutú egomaniačku, ktorá iba vyčkávala na vhodnú chvíľu, aby si k svojim početným pracovným úlohám za ten istý plat prihodila ešte za plné vrece ďalšej ťažkej nálože? A ktože ju k tomu múru asi tak pritisol? Vláde aj parlamentu dala dostatok času aj priestoru, aby sa mohli spamätať a konečne začali zmysluplne vykonávať svoju prácu namiesto rozdúchavania ustavičných hádok, sporov, malicherných škriepok i zásadných protirečení a podnecovania k totálne chaotickým, neprofesionálnym, až nenávistným kampaniam. Všetci sme to sledovali v priamom prenose a odrazu si ktosi dovolí tvrdiť, že za všetky negatíva ostatných rokov je zodpovedná vlastne ona? Už väčšiu sprostosť si jej oponenti nedokázali vymyslieť? Čo príde nabudúce? Že je zodpovedná aj za vraždenie neviniatok v Betleheme?!
Ani tisíckrát zopakovaná lož sa nikdy nestane pravdou.
Najnovšie sa ostrá kritika na hlavu pani Čaputovej zniesla za to, že pri výbere kandidátov na posty dočasnej, ňou poverenej vlády neprizvala k okrúhlemu stolu lídrov najsilnejších politických strán a hnutí. Prepánajána, a prečo by to mala robiť? Ak sa tí babráci nedokázali temer na ničom dohodnúť takmer štyri roky, odrazu by to v jej kancelárii vedeli? Ja si o tom dovolím silne pochybovať. Veď prakticky každý každého – v prenesenom význame slova – nenávidí až za hrob! Na čom by sa tak asi dokázali zosúladiť? A čo tak odrazu? Dokonca /česť výnimkám!!!/ sa mnohé hlasy už dali počuť, že novodosadenej vláde pri hlasovaní v parlamente vyslovia nedôveru. A to ešte ani nie sú známi všetci kandidáti! No veď áno, zatiaľ to sú všetko naslovovzatí, skúsení fachmani, ale bez predchádzajúcej konzultácie s NAMI? Ani za svet! Ďalšie prázdne gesto bez praktického významu. Iba ješitná vzdorovitosť a urazená hrdosť… Celá situácia mi pripomína malé deti na pieskovisku, ktorým sa /všetkým odrazu/ zapáčilo zelené vedierko, hoci naporúdzi je aj desiatka ďalších iných farieb. I začnú sa oň škriepiť a hašteriť. No presne v okamihu, keď už-už hrozia fyzické strety, zasiahnu starostlivé maminky. No najmä – spravodlivé maminky. Najagresívnejší malý beťár dostane capkanec po zadočku, iný je zlákaný na neodolateľnú maškrtu, ďalší rovno odvlečený domov, aby mu tam zlikvidovali neželanú plienkovú nádielku. Ani jedna si veľa nerobí z trucovitého mrnčania svojich ratolestí. Veľmi dobre totiž vedia, že rýchlo prejde a zas vyjde slniečko… Bodaj by si aj tie naše súčasné politické špičky z našich intuitívnych rodičov aspoň občas vedeli vziať príklad! Nie ste schopní podeliť sa o zelené vedierko a pokojne sa hrať všetci spolu, ťahať za jeden povraz? Tak vás musí rozsúdiť mamina! Alebo tu je ešte jedna možnosť: dlhý bič a malý dvor. Ktovie, či by to nebol ten povestný zásah v pravej chvíli, ktorý by im do tých zapieskovaných makovíc vlial trochu rozumu!
Ani tisíckrát zopakovaná lož sa nikdy nestane pravdou.
Občas si už pripadám ako sám vojak v poli. Takisto ako pani prezidentka Čaputová, aj ja som v ostatnom čase ustavične tlačená do kúta a taktiež ako ona nútená robiť, čo musím, hoci by som sa oveľa radšej venovala celkom iným témam,ako je nekonečná obhajoba našej blonďatej hlavy štátu. No ja som statočný malý vojačik a na barikáde vytrvám do posledného dychu. A hoci psi štekajú, karavána musí pokračovať v ceste do najbližšej oázy, inak by hrozilo, že všetci jej členovia pokapú od smädu. Iba preto, že sa nedokázali dohodnúť na smere cesty a skúsenom vodcovi…