Bol to pekný chlapec. Šarmantný, výrečný, vzdelaný, všestranne rozhľadený, odvážny, tak akurát ambiciózny, brilantný právnik medzinárodnej úrovne, bezkonkurenčný diskutér so zmyslom pre humor, za každých okolností galantný k dámam a ústretový k rozumnej dohode s ktorýmkoľvek mužským protivníkom. Zároveň bol aj pravdovravný. A o to tu ide. O to nešťastné slovíčko BOL…
Lož má krátke nohy, ďaleko nezájde. Preto ju pravda skôr či neskôr napokon vždy dobehne.
Nie je to tak dávno, čo som pána Fica na poste opozičného lídra pochválila. Vyťahoval kauzy, o ktorých by sa občania bez jeho prispenia nemali ako dozvedieť. Odhaľoval, kritizoval, vysvetľoval. Ako obranná stratégia voči populistickej rétorike vládnucich štruktúr ostatných troch rokov to aj skvele fungovalo. Ťal do živého, rúbal hlava-nehlava, nedával si pred ústa servítku. Považovala som to aj za serióznu politickú ofenzívu. Vo všetkých médiách dostával množstvo času i priestoru na prezentáciu svojich názorov. A on ich aj náležite využíval. No potom sa prihodilo niečo, s čím pravdepodobne nerátal /alebo práveže áno?!/. Prvý pokus o vypísanie referenda sa skončil fiaskom. Pani prezidentka Čaputová dala znenie jeho otázky preskúmať Ústavnému súdu a ten ho následne zmietol zo stola. Nie som kvalifikovaná právnička, no aj ja som musela uznať, že daný dopyt nie je celkom kóšer. Jednoducho nebol jedno-jednoznačne sformulovaný tak, aby sa naň dalo jedno-jednoznačne odpovedať áno či nie bez vedľajšieho významu. A tam kdesi sa pán Fico doslova odtrhol z reťaze. Dovtedy konštruktívne karhanie sa zrazu zvrhlo na bohapusté osočovanie, znevažovanie a osobné urážky najmä hlavy štátu…
Ani tisíckrát zopakovaná lož sa nikdy nestane pravdou.
Tam niekde som zaznamenala počiatky evidentných klamstiev pána Fica. Kým sa držal dohadov, predpokladov, prijateľných fabulácií a otáznikov na konci podaktorých tvrdení, mohla som to akceptovať ako súčasť volebného boja v záujme získania si čo najväčšieho počtu priaznivcov. No vyložené klamstvá znejúce z úst renomovaného právnika? Už zabudol, čo sa naučil v škole? Aj malé deti poznajú rozdiel medzi pravdou a lžou. V echt hovorovej právničine sú veľmi dobre známe aj slovíčka ako sú „azda“, „vari“, „vraj“, „akože“ či čiastočné zamlčanie relevantných faktov, ktoré môžu podstatne pozmeniť akékoľvek vyhlásenie. Až do ohlúpnutia opakované tvrdenia pána Fica ohľadne trvalého amerického područia a ovplyvňovania našej hlavy štátu sú už notoricky známe, taktiež aj viacerých agentov platených pánom Sorosom /ten by sa nestačil čudovať, koľkých už má na svojej výplatnej listine!/. A dnes sa pán Fico pozastavuje nad tým, že s ním a jeho stranou v budúcnosti takmer nikto nepočíta ako so serióznym partnerom? Diví sa, že ho pani Čaputová po toľkých nespočetných urážkach neprizvala k okrúhlemu stolu, ba že sa aj štíti podať mu ruku? V priamom prenose bol usvedčený zo lži, keď viackrát poprel svoje predchádzajúce urážky na jej adresu, avšak réžia mala poruke záznamy, ktoré ho preukázateľne usvedčili z klamstiev. Jeho reakcia? „Pani Čaputová sa správa detinsky. Expresívny slovník je v politike normálny.“ To vážne? A odkedy? A ktože ho tam zavliekol? A nebolo viac detinské nazdávať sa, že jeho konanie nebude mať nijakú odozvu? To sa pán Fico nehanbí znížiť sa na úroveň pána Matoviča a spol.? Zjavne nie. Trochu mi to pripomína obdobie „mečiarizmu“. Ako dlho potrvá Ficovi, kým sa päsťami nepustí aj do príslušníkov novinárskej obce? Bože, ako hlboko klesol…
Kto chce klamať, musí mať dobrú pamäť.
A bol to taký milý chlapec! Bol. No niekde na tej dlhej ceste stratil sám seba. Prekročil čiaru únosnosti. Spreneveril sa všetkému, z čoho bol ešte donedávna vymodelovaný. Svojej pôvodnej osobnosti, charakteru, primárnemu vzdelaniu, základom slušnosti i vlastnému svedomiu. Zostala len prázdna škrupina bez zmysluplného obsahu. A to všetko v mene čoho? V mene dákeho pofidérneho boja o moc? Čo sa stalo z toho dobrého chlapca plnom ideálov, ktorý kedysi dávno túžil zmeniť svet? Ak ste si to ešte stále nedomysleli, tak ja vám to prezradím. Stal sa z neho profesionálny POLITIK…