Urobila som si domácu úlohu. Niežeby som bola kockatá hlava, ale nemám rada, keď zo mňa ktosi dlhodobo robí vola. No nie som ani kvalifikovaná právnička, preto som sa doteraz nezapájala do divokej polemiky ohľadne aplikácie toľko kritizovaného paragrafu 363. Úprimne – už ma dokonca štval. No hádajte, kto naposledy vyrukoval s jeho kartou? Tí bystrejší si ľahko domyslia, že ňou bola superstar nášho politického nebíčka, ten vzácny úkaz na jasnej oblohe – pani Veronika Remišová. Azda ona je na rozdiel odo mňa právničkou? Omyl. Je skôr pritakávajúci papagáj než prefíkaný fiškál! A ak si ona trúfa kafrať do ošemetnej témy, vari to zvládnem aj ja!
Hlupák sa čuduje, ale múdry človek sa pýta. /Disraeli/
Ja zvládnem oboje. Postupne, v správnom poradí. Najprv som sa začudovala, aké veľkolepé FUJ zo seba pani diskutujúca vypustila, až potom som sa pýtala… To infantilné tvrdenie totiž znelo: „Veď sa na to len pozrite! Toľkokrát aplikované použitie trišesťtrojky tu predsa nikdy nebolo! A vlastne tu nebolo ani raz predtým! To až pán generálny prokurátor Žilinka ho tak zneužíva!“
Je to naozaj tak? Alebo platí: „Dávajte si pozor na falošné vedomosti. Sú totiž oveľa nebezpečnejšie ako nevedomosť.“ /George Bernard Shaw/
Tak si to stručne zhrňme. Definícia § 363: „Generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci.“ Zrozumiteľné, výstižné, jasné. Čo z toho vyplýva pre mňa? Že to Remišovej FUJ sa dá použiť presne naopak, hoci ona si to zjavne vôbec neuvedomila /ako už neraz!/. Prakticky sama si strelila gól do vlastnej brány! Ide skutočne o skryté, politicky motivované nadužívanie daného paragrafu alebo o šlendriánsky odvedenú prácu, kvôli ktorej sa obžalovací spis nemohol zodpovedne predložiť súdu? Keďže doteraz si pán Žilinka zakaždým bez problémov verejne obhájil svoje nekompromisné konanie, ja by som sa prihovárala za druhý variant. Práca chvatná, málo platná. Všetko šité horúcou ihlou. Tu nedostatočne zdokumentované dôkazy, tam zapracovala agentúra Jedna pani povedala, onam zas chyby v procesných úkonoch. Pán generálny predsa netvrdil, že potenciálny páchateľ je či nie je vinný, ale že bol alebo by bol porušený zákon. Nikdy sa nepostavil na ničiu stranu. Iba to tak vyzeralo, keď sa v hľadáčiku vtedajšej Matovičovej koalície „čírou náhodou“ hromadne, zaradom ocitli predstavitelia opozície. Na koľkých z nich existovali relevantné, dostatočné dôkazy? Prakticky na žiadneho. A na vine je pán Žilinka alebo sfušovaná robota predkladateľov? Či, nedajbože, poctivosť a čistota perzekvovaných?
Nebojím sa armády levov, ktorú vedie ovca. Bojím sa armády oviec, ktorú vedie lev. /Alexander Veľký/
Vám sa nezdá, že sme zbytočne preprokurátorovaní? A mne veru hej. Možno som „stará štruktúra“, ale čo bolo zlé na klasickom modeli nášho súdnictva? Keď bol potenciálny páchateľ na základe slušných priamych či množstva nepriamych dôkazov vzatý do väzby, aby ho prokurátor žaloval v predmetnej veci, advokát obhajoval a následne sudca odsúdil či neodsúdil? To sa medzi generálnou a špeciálnou prokuratúrou nedal urobiť dáky konzistentný rozumný prienik? Otázky, otázky, samé otázky a zmysluplné odpovede nikde. Z mojej strany len ďalšie slovenské FUJ. Pána Lipšica si ako právnika vysoko vážim, no vďaka nemu sa vynorilo aj to nasledujúce, pretože sa naplnilo ono prastaré : „Všetci sme si rovní, len niektorí rovnejší.“ Od deväťdesiatych rokov minulého storočia som všade, kde som sa uchádzala o prácu, alebo som žiadala o živnostenský list, musela predložiť aj výpis z registra trestov. Aj preto ma svojho času nesmierne zaujal fakt, že sa na taký vysoký post, akým nesporne je funkcia Špeciálneho prokurátora SR, dostal človek súdený a odsúdený s podmienečným odkladom na 5 rokov, hoci aj „len“ za prečin neúmyselného usmrtenia pri dopravnej nehode. Hneď po nehode sa síce vzdal mandátu poslanca /heč!/, ale vzápätí kandidoval „vyššie“. A teraz máličko dátumov: Matovič predsedom vlády od 21.3.2020 do 1.4.2021. Lipšic v podmienke špeciálom od 15.2.2021. Komu to smrdí, nech zdvihne ruku! Nie, naozaj, ja fakt nie som žiadny konšpirátor, ale rovnako nie som ani naivný blbeček. Náhoda? Vrav tomu, čo seno žerie! FUJ, FUJ, FUJ!
Nuž, a moje záverečné FUJ súvisí s dvomi predchádzajúcimi. Ak by som aj bola ochotná prižmúriť jedno oko nad počtom prokuratúr a prokurátorov, ako je potom možné, že podaktoré kauzy sa ťahajú donekonečna? Za všetky aspoň jedna: zachytili ste správu o tom, že prípad údajnej policajnej šikany voči skupine maloletých údajne poškodených šikanovaných nie je ešte ani po 14-ich rokoch uzavretý? Ba práve naopak! Jeho vyšetrovanie sa vracia na začiatok. Po štrnástich rokoch! Možní šikanujúci už majú vnukov, možné obete šikany vlastných maloletých potomkov. A viete, čo je na tom najsmiešnejšie? Že obidve strany sa rovným dielom môžu domáhať odškodnenia za prieťahy v konaní. Ak neuspejú u nás, tak na európskom súde zaručene… No nie sme to my skvelá krajina? Skutočná, nefalšovaná výkladná skriňa Európy! Či…?