Čím to je, že v našich dejinách sa vyskytujú iba samé rozporuplné osobnosti? Ani jedna panensky číra. Začnem vari tým najslávnejším. Juraj Jánošík. Azda si ešte niekto nemyslí, že pri tých jeho divokých lumpárňach nikdy nikoho nezahlušil? Ale posuňme sa o niekoľko storočí ďalej, do novodobej histórie. Nedávno som sa dočítala, že aj taký obľúbenec, akým bol Štefánik, mal kopu masla na hlave. Sám bol v podstate chudobný, ale ak chcel uskutočniť svoje veľkolepé vízie, potreboval peniaze. Kopu peňazí. A tak neodmietol nijaké pozvanie do vyššej spoločnosti, kde si okrem naplnenia žalúdka, aj vyhliadol zámožnú potenciálnu nevestu. Pri svojom vrodenom šarme s jej zvedením nemal nijaký problém. Akonáhle však od jej papá vytiahol dostatočnú sumu, zasnúbenie zrušil a pobral sa o dom ďalej. Keďže napokon tú svoju hvezdáreň postavil, ktovie, koľko zlomených ženských sŕdc si to vyžiadalo. Ako sa tomu vraví dnes? Sobášny podvodník? Aspoňže išlo o ušľachtilý cieľ!
O Tisovi sa už popísalo toľko, že každé slovo navyše by vari bolo aj zbytočné. Podaktorí tvrdia, že zachránil Slovákov pred nemeckou genocídou a prehliadajú fakt, že to bolo aj za cenu toho, že celú židovskú obec a ďalšie minoritné skupiny hodil cez palubu. Pán Husák je mimoriadne zaujímavá postavička našich dejín. Najprv basa, koniec kariéry ako prezident. Tak tomu vravím výkon! A potom nasledovala celá plejáda viac či menej veselých pajácov s pohnutou minulosľou. Až sme sa prepracovali k pánovi Ficovi…
Hrubým odhadom približne tretina obyvateľov by najradšej aj bozkávala zem, po ktorej kedy kráčal, druhá tretina by mu nepodala ani posledný pohár vody na smrteľnej posteli. Samozrejme, obe tretiny sa navzájom vášnivo neznášajú. Neviem, z čoho vychádza toľká vzájomná nevraživosť. Principiálne obe skupiny volajú prakticky po tom istom: po demokracii, poriadku a slušnom živote. Ide len o to, či práve pán Fico je tou persónou, ktorá je správnou zárukou toho všetkého, alebo ich brzdou, ktorej ide len o jej vlastné záujmy. To prakticky nikto netuší. Už jeho spolužiak zo základnej školy ho nazval vysoko cieľavedomým chlapcom s introvertnými črtami. Pán Arpád Soltész, jeho nezmieriteľný kritik, mu priznáva isté temné klady, vyhovujúce na vstup do vysokej politiky. Dokonca aj pán Béla Bugár sa svojho času musel zaprieť a tiež mu uznať, že vždy bol sústredene načúvajúcim a zanieteným diskutérom. Občas Bélovi za pravdu dal, inokedy logicky vyvrátil jeho argumenty. Takže kde je pravda? Priznávam, že je celkom možné, že pánovi Ficovi sa po tej dlhej ceste na prsty nalepilo zopár nelegálnych „centíkov“, lenže: bez hmotného zázemia niet ani moci. Čiže o čo z dlhodobej perspektívy ide dnes pánovi Ficovi?
Trúfam si tvrdiť, že to nikto ani netuší. Pán Soltész sa vyjadril, že po odstúpení oligarchov, ktorých mal roky za chrbtom, je pán Fico až teraz konečne slobodný, prirodzený, sám sebou. Mne sa nezdá, žeby túžil po totalitnom režime, v ktorom by zvrchovane vládol. Byť predsedom vlády? Nedajbože prezidentom? To áno! Ale Stalinom či Putinom? Z takých úchyliek by som ho naozaj neupodozrievala! Lenže nakoľko je lákavé mať posledné slovo v rozhodovaní o osude piatich miliónov občanov, najmä ak je hlboko presvedčený o tom, že ide správnou cestou? A možno aj má pravdu, ktovie? Ako jediný totiž vidí aj za roh, dvadsať ťahov dopredu. Kto z nás je skutočne schopný tie jeho manipulatívne kroky posúdiť a vyhodnotiť? Tá prvá či druhá tretina? Vedie nás pán Fico k úspechu alebo do totálnej záhuby? To nám naznačia až najbližšie kroky jeho vlády.
Na prvý pohľad je pán Fico štramák s nepopierateľnou osobnou charizmou. Meria mierne nad priemer, jeho šírka tomu zodpovedá. Videla som ho v oblekoch, rifliach a tričkách, dokonca i v plavkách. Na svoj vek vyzerá obdivuhodne. Fyzická výdrž tomu zodpovedá. Akoby šliapal na mechanický kľúčik! Jeho verbálne schopnosti sa rokmi vypracovali k absolútnej dokonalosti. Kedy ste ho naposledy videli čítať z papiera alebo mobilu? Nehabká, nevypomáha si zbytočnými zdržiavajúcimi citoslovcami. Hovorí plynulo a presvedčivo. Má priam nekonečnú encyklopedickú pamäť. Keď vstúpi do miestnosti, nielenže si okamžite vykolíkuje svoj priestor, ale aj ho celý vyplní. Je to proste veľká, interesantná osobnosť našej politiky. A to mu nemôže uprieť nikto. Či ho už milujete, alebo nenávidíte. Sú jeho priaznivci aj jeho blízkymi priateľmi? Alebo ide o solitéra hrajúceho vabank? A dozvieme sa to vôbec niekedy? Je to ťažký, nečitateľný súper, ktorého tajomstvá sa vari nikdy neodhalia úplne. Obdivuhodne rozporuplná postava našich mnohoročných dejín, ktorá však v našej histórii zanechá natoľko hlbokú brázdu, že sa už nikdy nebude dať len tak ľahko zaorať. Ešte naše detné deti budú spomínať na meno Roberta Fica, či už v takom, či v onakom zmysle…
A ešte tu máme poslednú tretinu nášho obyvateľstva. Pravdupovediac, tá má celého pána Fica na pekne dlhom háku. Stará sa len sama o seba a jej celý interes začína i končí nanajvýš pri bráne miestneho zastupiteľstva. Kvôli politike sa chlapi v krčme veru nepobijú. Ak už si dajú takú bratskú po papuli, tak kvôli nevernej manželke či hokejovým pravidlám alebo nerozsúdenej susedskej medzi. Občas si pod nosom zašibrinkujú aj dákym tým žabykláčom, ale po vytriezvení sa znovu pustia do poctivej práce, aby uživili svoje rodiny, a viac už neriešia. Ani to, čo sa rozhoduje za ich chrbtami, stovky kilometrov za ich humnami. Veď už ich pradedovia ich učili, že „politika je len také panské huncútstvo“!
A teraz mi povedzte: ktorá tretina je tá najmúdrejšia?!