Odborníci z celého sveta sa ešte stále nedohodli na jasnej, prostej kategorizácii ľudskej populácie. I keď viacerí laici sa tvária, že v tom majú prehľad, len tápu. Čo sa naučili v škole, tomu veria doteraz. No myslím, že v dvadsiatom prvom storočí je hanbou, že civilizovaný svet v tejto otázke nepokročil ani o o krok. Žeby sme v tom pohli práve my? Každé známe zviera alebo chrobáčik má aj dve mená, tak prečo nie človek? Začnime na prvom mieste kolorovaného spektra…
Nech sa dívam na svoje ruky dve hodiny či dva týždne, nijako nie sú biele. A to som vraj beloška. Nezmysel. Sú čudne ružovkasté. Na odtieň sa zatiaľ môžeme vykašľať. Už som sa zopárkrát rozzúrila natoľko, že sa moja tvár rozpálila až do biela, ale nikdy to netrvalo dlho. V lete som hnedá, v prípade náhlej nevoľnosti zožltnem, nakrátko aj ozeleniem, neraz sa ešte aj začervenám. No väčšinou som štandardne ružová. Čo z toho vyplýva? Nie som ani biela, ani beloška. Ako by sa tá chyba dala napraviť? Jednoduchým premenovaním. Na ružienku sa práve necítim, ba ani na ružovku. No ak sa celý moderný svet môže prispôsobovať používaniu počítačovej angličtiny, prečo nesiahnuť po nej? Po dlhom špekulovaní mi na myseľ doskočilo veľmi príjemné, a myslím, že aj všeobecne známe slovíčko „light“ – vo význame ľahký, svetlý, ktorému už rozumie nielen najmladšia generácia, ale aj hociktorý zo skúsenejších starejších…
Opačná časť farebného spektra mi dá trošku zabrať, preto by som skočila priamo do stredu. Tam mi nenapadlo nič rovnako vyhovujúce, ale – čo takto výraz „semi“ vo význame „polo“? Tam by som zaradila trebárs Indov, Rumunov a zopár etnických menšín. Tých, čo sú takzvane polotmaví, či polosvetlí. Ázijské skupiny by som nikdy neurazila výrazom „šikmooké“. Po prvé, riadime sa čisto farebnou škálou a nie ostatnými znakmi, a po druhé by mi z toho mohla vzniknúť rasovo pekne domrvená matlanica. Farba Číňanov a ostatných ich blízkych príbuzných mi vždy najviac pripomínala žltý až bronzový odtieň, čiže yellow alebo bronze, kam by som priradila aj všetko na východ či sever.
Najviac sa mi však do mozgu zavŕtala druhá krajná poloha farebnej škály. Pritom mohla byť najjednoduchšia – nebyť výmyselníkov zo Severnej Ameriky. Za normálnych okolností by som použila ich bežné výrazivo, no dá sa? Nedá! Keby neboli /slušne povedané/ ťuk-ťuk, možno by to aj išlo, ale kultúrno-historické udalosti medzi nami vytvorili priam neprekonateľnú priepasť. Ako si môžete rozumieť s niekým, kto sa ani po mnohých desaťročiach nevyrovnal s otrokárskou záťažou? Za bežných okolností by som automaticky použila slovká ako černoch, čierny, ba nebála by som sa ani podstatným menám „dark“ /tmavý/ alebo neger /zo španielčiny/ – bez akéhokoľvek negatívneho odtieňa názvoslovia. Lenže keď som sa trošku poobzerala, natrafila som na všeobecne prijatý severoamerický výraz „Afroameričan“, čo má byť akože politicky korektný názov černocha. Neviem, kto, kedy a hlavne prečo sa rozhodol pre takú magorinu, no skúste sa ju použiť do medzinárodnej klasifikácie farebnej škály! Veď vravím, že to sú ťukanci, mysliaci iba na seba. Okamžite, akonáhle sa tam ďaleko u nich čosi-kamsi šuchne, zaraz sa každý škandál snažia nasilu prekrývať čímsi mondénnym a akože fresh prijateľným. A teraz buď múdry a povedz, ako sa taká „korektná somarina“ dá uplatniť aj na ostatné krajiny či svetadiely! Nečudo, že sa ju ani náhodou nepokúsili prevziať aj ostatné krajiny. To by z toho mohol vzniknúť aj dáky ten Afroeurópan, Afrobrit, Afrofrancúz a, nedajbože, aj Afroslovák Washington Mrkvička z Hornej Očovej! To by už len bol galimatiáš! Preto len my radšej zostaňme pri tých našich černochoch. Možno to nie je politicky korektné, ale istotne nie ani zavádzajúce, odsúdeniahodné, a už vôbec nie urážajúce. Je to proste iba presné. Tak ako ja nie som biela, tak ani oni nie sú nijakí Afroameričania. Sú proste iba čierni. Nič viac a nič menej!
Ak ste sa v elemntárnej kategorizácii naprávania farebnej postupky nenašli, nezúfajte! Odtieňov máme ešte dosť a dosť. Dokonca by sa v nej našlo miestečko aj pre možných návštevníkov z vesmíru. Fialová aj zelená sú ešte voľné. Hlásite sa dobrovoľne? Poznámka autorky: senzorické tykadielka bez poplatku za zaradenie!