olitat

Sú politici, ktorí si vidia ďalej od nosa, takpovediac aj za roh. Potom je šedá skupina tých takmer neviditeľných. A rad uzatvárajú šašovia, čo sa narodili vari len na to, aby pobavili našu širokú pospolitosť. Za každú cenu. Hlavne keď podaktorí naši spoluobčania už pomaly nemajú ani na chlieb!

Z primusenia som sa trochu zorientovala v tureckých nekonečných telenovelách. Nečudo, keď ich početnosť na našich televíznych obrazovkách prevalcovala aj reprízy prastarých nemeckých kriminálok. No tie turecké soap-opery majú dve obrovské výhody /či skôr nevýhody?!/ : jednak ich do ohlúpnutia opakujú, takže na ne chcete-nechcete, skôr či neskôr musíte natrafiť. Podaktoré diely vám produkcie servírujú aj trikrát denne, a jednak sú mimoriadne priehľadné. Pripomínajú mi tradičné slovenské rozprávky, v ktorých napokon dobro zvíťazí nad zlom a všetci šťastne žijú, až kým nepomrú. Od prvého okamihu je totiž jasné, kto je tým klaďasom, kto jasným záporákom a kto bol do nich nasadený len ako vtipná postavička kvôli obveseleniu divákov, aby sa celkom neutopili v potokoch sĺz a početných tragédií stretávajúcich hlavné postavy. Roly policajtov sú tam azda len do počtu, pretože pri lapaní zloduchov systémom hustých rojníc krásnu hrdinku aj tak nikdy neoslobodia. No nájde ju kto? Predsa jej milovaný vyvolený!

Do spolku bavičov s pokojným svedomím zaraďujem dvoch šašov z našej súčasnej politickej vrcholnej scény. Páni Danko zo strany SNS a Huliak od nej sa už dávnejšie profilovali ako jej špičkoví predstavitelia. Nemienim tu rozoberať ich eskapády z čias dávno minulých, ktoré si mnohí veľmi dobre pamätáme – od slovných urážok, nekontrolovateľných výbuchov hnevu až po osobné strkanice, ale naopak tie najnovšie. Možno preto, aby som si utriedila svoj názor na ne. Takže: najprv konanie pána Danka. Pokiaľ viem, ešte nedávno mal namierené na kandidátku do EP. Prečo sa tam nakoniec neodpratal? Netuším, ale proste nám zostal na krku ako predseda tretej, doplnkovej koaličnej strany. Maličkej, no veľmi dôležitej kvôli počtom hlasovacích lístkov. V prvých mesiacoch sa Danko tváril ako milius, ale netrvalo dlho a už vystrčil rožky. Vari si netrúfol na pána Fica, ale na HLaS, podstatne morálne oslabeného o pána Pellegriniho, veru áno. Či už Dankovi ide o post predsedu parlamentu alebo čokoľvek iné, neustále do nich len bodá a bodá. A čosi žiada a žiada. Ostro kritizuje. Lenže jedným dychom ihneď dodáva, že SNS nikdy nebude rozbíjačkou koalície. Nikdy, nikdy, nikdy. A síce súhlasí, žeby sa ich problémy mali riešiť za zatvorenými dverami, ale veď predsa on zas toľko toho nepovedal…! Naozaj nie? Každý deň počujem dáku tú kritickú poznámočku, občas aj dve. Ten šašo akoby si ani nepamätal, čo a kedy vlastne natáral. Keby ho pán Fico natoľko nepotreboval do počtu, zaručene by ho už dávno vykopal z dverí!

Šašo Huliak je trochu iná káva. Tiež nijaký čajíček, ale prvotriedny bavič. Tu sa pobije, tam zahučí alebo douráža každého či každú v dosahu. Vzápätí sa znovu tvári ako dobráčisko od kosti, čo nevie ani do troch narátať. Hotové neviniatko. A práve tento človek pred niekoľkými dňami vypustil na naše úbohé hlavy atómovku. Vysvetlenia sme sa nedočkali. Aspoň nie takého, ktorému by sme rozumeli. Pokiaľ som stačila zaznamenať, k otvorenému konfliktu s Dankom nedošlo. Tak kde je zakopaný pes, že sa šašo Huliak odčlenil od svojej materskej základne? Keď sa tú správu dozvedel Danko a oznámil ju aj verejne, dokonca nad ňou od dojatia vyronil aj slzičku. Toto že mu vykonal jeho spolupartajník? Takto ho bodnúť hrdzavým klincom rovno do očka? Spôsobiť rozkol a oslabenie strany, inak pevnej ako betón? Ale nemyslite si, to ešte nebolo všetko. Lenže odtiaľto sa to pekelne zneprehľadnilo. Aspoň pre mňa. Huliakovci sa síce odčlenili, no nie zas tak úplne. Nie sú už v SNS, no vonkoncom neoslabili koalíciu, pretože zotrvávajú v Klube SNS, takže vlastne sú stále jej členmi. Takže šašo Danko, ani pán premiér sa vlastne ani nemajú na čo sťažovať! Alebo predsa len áno?

Mám rada moderné turecké telenovely. Dobrí sú dobrí, zlí sú zlí a občas sa v nich mihnú aj veselé šašovské postavičky. Nakoniec väčšinou všetko dobre dopadne. Ale čo s tou našou neraz celkom neprehľadnou politickou scénou? Ako ju správne vyhodnotiť? Kto je dobrý, kto zlý? Ešteže tie postavičky sú celkom jasné. A Danko s Huliakom sa medzi ne zreteľne zaradili. Ich počínanie sa vôbec nedá zdravým rozumom ohodnotiť. Azda vari len ako komické číslo dua standupistov. A čo vy? Chápete ich vyčínanie? Ja z toho nerozumiem ani zbla!