Hopla, pardon, slovo „rýpe“ je už zastarané. Vraj politicky nekorektné. Preto použijem radšej to správne. Pán Šimečka nerýpe, ale vyzýva. Istotne sa mu podučil v ďalekej cudzine, kde sa veľa rokov školil a prevzal tie inokrajné obyčaje. Ja si môžem dovoliť používať aj tie naše. Írečité, domáce, ktorým každý našinec rozumie. On si to dovoliť nemôže. Občas aj na vlastnú škodu.
Takže – čože to ten náš švárny, premilený šohajík zase vyviedol? Dokopy vlastne nie veľa. Ešte stále nevyšiel z vlastného tieňa. Sľúbila som si, že na jeho postupujúci či nepostupujúci vývoj takto z diaľky jednostranne dohliadnem. Okrem toho, že bol odvolaný z funkcie podpredsedu parlamentu, za čo objektívne nenesie nijakú spoluvinu, prakticky nič nové pod slnkom. Našťastie, fešácky mládežník sa nemá kedy zaoberať svojimi predvolebnými vraj – progresívnymi témami, vďaka ktorým som jeho osobne i jeho omladinu zavrhla ako potenciálnu a pre mňa prijateľnú volebnú možnosť. Ako bola napríklad španielska či nemecká cesta operatívnych zákrokov na mládeži od 15 rokov veku, ak by si v tých hlavičkách, ešte pomotaných búriacimi sa hormónmi, zo dňa na deň zmysleli zmeniť si pohlavie. Nemám nič proti podobným radikálnym rezom, ale istotne nie v pätnástich. V hlboko dospelom veku? No nech sa páči! A tuším aj pán Šimečka pochopil, že máme oveľa dôležitejšie témy na pretras, než sú individuálne starosti LGBT-komunity. Nechcem znižovať ich dlhodobé problémy, ale uznajte, že: v pätnástich?!
Vráťme sa však k vývoju nášho elegantného lídra Progresívcov. A musím konštatovať, že nič moc. Akoby ustrnul v evolúcii. Iba rýpe a rýpe. Korektne povedané vyzýva a vyzýva. Za ten rok už povyzýval kdekoho. Uznávam, že ako najsilnejši opozičník to je jeho priam morálna povinnosť, len sa mi zdá, že je toho už trochu veľa. Pritom jeho všetkom vyzývaní si nespomínam, žeby v parlamente predložil aj dáky ten relevantný zákonček. Hoci by mal byť aj trošku hlúpučký, trošku neprijateľný či trošku nepriechodný. Lenže – slovami môjho obľúbeného klasika: kým nevyskúšaš, nevieš. Možno by aj tá povestná motyka vystrelila…
Ale poďme poporiadku. Medzi prvé povolebné rýpačky zaraďujem výzvy na spojenie sa menej úspešných strán a hnutí. Menovite si to najviac odskákal pán Danko a jeho SNS. Pán Šimečka neuspel. Po ustanovení novej vlády nasledovali rozličné výzvy v parlamente, neskôr konkretizované na rôzne dámy ministerky a pánov ministrov. Miško opätovne neuspel. Tak sa pustil do celej vlády. A neušanoval ani pána premiéra Fica. A koho si nechal na koniec? Najnovšie ostro zaútočil na pána prezidenta Pellegriniho s poukázaním na to, čo všetko tento prvý pán krajiny pred celým národom zamlčal. I vyzval ho, aby to urýchlene napravil. Mne sa tie jeho slová zdali akomak ostré, ale komu niet rady… Len tak mi napadlo, že keď už ten mladý neoperenec zabŕdol do všetkých vrstiev spoločnosti, od privysokých dôchodkov našich penzistov až po samotného prezidenta, do koho sa pustí nabudúce? Azda si na paškál vezme aj toho fiktívne najvyššieho pánbožka?!
Nedá mi, aby som toho smelého junáčika neprirovnala k opozícii spred roka. Nie, nebudem ju ani velebiť, ani chváliť. Pán Fico konal niekedy až priostro, občas nehral fér. Ale je to líška prešibaná, skúsený praktik, vybíjaný a ostrieľaný matador. Prehral i vyhral mnohé bitvy. A vy, pán Šimečka, mu ešte dlho-dlho nebudete siahať ani len po kolená. Máte sa veru čo učiť. Pretože ja som za ten rok u vás nezaznamenala nijaký progres. Len rýpte ďalej! Vyzývajte! Alebo by bolo načase zmeniť stratégiu?!