olitat

Žaneta si objedná čerstvú kávu, zapáli ďalšiu cigaretu a pokračuje v rozprávaní… „S Brankom sme sa vnorili do útrob hustého lesa. Išli sme vedľa seba. Po chvíli chôdze zo mňa spadli všetky obavy. Aj som zabudla, že sme v dákom pohraničnom pásme. Navzájom sme sa držali okolo pása a potichu sa rozprávali. Ako celkom obyčajní, do seba zahľadení a […]

A Žanetin životný príbeh pomaly, pomaličky postupuje do finále… „Bola som hrozne zaľúbená. Úplne zaslepená. Vôbec ma nezaujímalo, čím sa Branko živí, odkiaľ má toľko peňazí, alebo čo robil dovtedy, kým sme sa my dvaja nestretli. Stačilo mi, že ma má rád a chce so mnou žiť. V Taliansku. V TA-LIAN-SKU! V svojich romantických snoch som sa už videla pri […]

Výňatok z autentického rozhovoru: olitat: „Doma ťa niekedy bili?“ Žaneta: „Nikdy v živote. Môj tato je dobrý chlap. Ani raz na mňa nepoložil ruku. Vždy mi iba dohováral. Podobrotky.“ „Ako si potom mohla znášať toľko bitky od svojich priateľov?“ „Už ani neviem. Ľúbila som ich. Bolo to fakt komické, keď ma bili. Smiala som sa. Hlavne […]

„Ešte som nemala ani sedemnásť rokov. Imro mal tridsaťpäť. Bol to sadista… Prvých pár dní sme si rozumeli. Hrmavica začala až na tretí, štvrtý deň. Príšerne na mňa žiarlil. Pre hocijakú maličkosť. Úplne mu stačilo, keď na mojom tele zazrel dáku modrinu či odreninu a už ma zbil. Holou rukou alebo hocičím, čo mu práve prišlo pod ruku. Bolo to hrozné. […]

Pokračovanie výňatku z autentického rozhovoru: Žaneta: „Ten chlapík vyzeral celkom normálne. Akurát len že prišiel peši. Nemal ani auto, ani bicykel, ani nič na odvezenie. Tak som sa ho spýtala, ako si to predstavuje. Povedal, že pozná jedno miestečko, kam by sme sa mohli zašiť. Že nechce „obyčko“, len náhradnú rýchlovku, a to sa dá aj postojačky. Hneď […]

A Žanetin príbeh ešte zďaleka neskončil… „Z tých štyroch pražských šuhajkov, ktorí nám na dva týždne za českú tisícku ponúkli ubytko, nás tam dvaja z nich odviedli. Dali nám kľúče, vzali od nás prachy a povedali, že presne o 14 dní si po tie kľúče znovu prídu a – zmizli. Nič viac od nás nechceli. Ani vtedy, ani potom. Nasledujúcich 13 dní sme […]

A Žanetin príbeh pokračuje presne tam, kde /zatiaľ/ skončil: na bočnej pražskej ulici… „Nestihla som si ani zapáliť a už tu bol ďalší zákazník. Znovu si vybral mňa. Tento požadoval rozšírené služby. Zapýtala som si 1500 a on súhlasil. Asi by dal aj viac. On aj iní. Nastúpila som do auta a vyhovela mu. Opäť som použila kondóm. Bez neho som nikdy so […]

Neznášam čakanie akéhokoľvek druhu. Som skôr aktívny typ – ak nie vždy fyzicky, tak aspoň mentálne. A v poslednom čase mám pocit, že väčšina radových občanov sa chtiac-nechtiac musela prepnúť do vyčkávacieho módu. Okrem drobností momentálne nemôžeme nijako ovplyvniť dianie ani na domácej, a už vonkoncom nie na medzinárodnej scéne. Čakáme na vývoj na […]

Žaneta si zapálila ďalšiu cigaretu a pokojne pokračuje v rozprávaní … „Už som spomínala, ako veľmi mám rada sex a všetko, čo sa sexu týka. Jednoducho ma to baví. V šestnástich som už mala za sebou niekoľko stoviek pohlavných stykov. S niekoľkými desiatkami mužov. Tak prečo by som nešla aj za prachy? Pre mňa v tom už nebol veľký rozdiel. Nejaký áno, ale […]

Výňatok z autentického rozhovoru: olitat: „Odkiaľ si mala peniaze?“ Žaneta: „Babička mi dávala.“ „Dostávala si pravidelné vreckové?“ „Ale čoby. Koľko som si zapýtala, toľko mi dala. Niekedy aj otec.“ “ Koľko to bývalo? Aspoň približne.“ „Sto, niekedy tristo.“ „Mesačne? Týždenne?“ „Denne. […]