olitat

Prečo by sme nezničili aj to málo, čo tu ešte funguje? Zrúcajme úplne všetko! Nech nezostane kameň na kameni! Veď na búranie stačí jeden idiot s veľkým kladivom či baranidlom. Alebo s počítačom, zdravým ukazovákom a tlačiarňou. Demolácia je rýchla a definitívna. O to dlhšie však trvá čosi nanovo vymyslieť, naplánovať a postaviť… Vyzerá to tak, že pre […]

V svojom poslednom skromnom článočku som si trúfalo namýšľala, že som svoj postoj k neexistujúcemu „vyhrotenému“ medzigeneračnému konfliktu, ktorý roznecujú len isté skupiny zlostných ľudí vytvárajúcich dojem jeho pretrvávania, jasne pomenovala a tým sfúkla zo stola. Mýlila som sa. Podľa niekoľkých príspevkov do debaty dokonca veľmi. Preto som sa rozhodla […]

Ani neviem, kde mám začať. Udalosti sa okolo mňa rútia jedna po druhej priam rýchlosťou svetla. Takže poďme po poriadku. Od jednej zo starších správ a v mojich očiach aj najmenej podstatných, i keď sa o nej písalo viac než 14 dní. Prečo? Lebo sme na Slovensku, vážení, a nie v Hollywoode, kde jedna pikantná informácia chytro prekryje tie predchádzajúce! Vždy som mala […]

Už od školských čias som zvyknutá vyjadrovať sa s matematickou presnosnosťou, čo najviac sa blížiacou skutočnému pomenovaniu udalostí a situácií okolo mňa. Preto ma už dlhé roky vytáča ten nadnesený poetický výraz. Nie veru, podľa mňa nešlo ani o nežnú, ani zamatovú, a už vôbec nie revolúciu v pravom zmysle slova. 17. november 1989 bol jednoducho politický […]

Počas včerajšej definitívnej koncovky prípravy obeda som sa bezmyšlienkovite preťukávala cez aktuálnu ponuku televíznych programov. Sherlock i ostatné kriminálne hodinky uvádzali len reprízy a na politiku som nemala chuť. No napriek tomu ma napokon upútali Sobotné dialógy Rádia Slovensko. I keď som ani stranu SMER, ani pána Fica nevolila, rada sa na neho dívam, no ešte […]

Jednu dobrú a jednu zlú. Tradične začnem tou druhou. Tak je väčšia pravdepodobnosť, že po prípadnom šľaktrafe vás ešte dokáže priviesť späť do života tá pozitívna, radostná novina. Naopak to už nefunguje. Prvá správa by vás síce potešila, ale následne vás dorazí tá negatívna. A nazad cesta nemožná… Už roky počúvam, že stavba kedysi predpokladanej […]

Jednou zo športových disciplín je beh. Krátky šprint na 100 metrov, mierne komický prekážkový, aj viackilometrový maratón. Každý z nich je určený dvomi hraničnými medzami s názvami „ŠTART“ a „CIEĽ“. Začiatok a koniec. Pre mňa sú práve tým príťažlivé. Neťahajú sa donekonečna. Majú svoje rozuzlenie, ktorého sa skôr či neskôr dočkáme. […]

Ak ste niekedy mali pred bránou či pod oknom košatý listnatý strom, lepšie mi porozumiete. Pretože skôr alebo neskôr sa vám v ňom zaručene usídli kŕdeľ drobných vrabčiakov. Veľká fúra síce maličkých, avšak o to hlučnejších operencov, z ktorých sa môžu tešiť len zanietení ornitológovia, lebo ich môžu sledovať priamo z pohodlného kresla. Odkedy sa ráno […]

Ani po siahodlhom pátraní sa mi dodnes nepodarilo zistiť, odkiaľ pramenia sympatie, indiferencia alebo nesympatie človeka k ostatným ľuďom. Naše obe mozgové hemisféry v tomto ohľade kooperujú pomerne zvláštne, no najmä individuálne a celkom odlišne. Akoby každý z nás mal v sebe zabudovaný špeciálny kompas, ktorým sa riadi. No jednu vec som si za roky pozorovania osvojila: […]

Hopla, pardon, slovo „rýpe“ je už zastarané. Vraj politicky nekorektné. Preto použijem radšej to správne. Pán Šimečka nerýpe, ale vyzýva. Istotne sa mu podučil v ďalekej cudzine, kde sa veľa rokov školil a prevzal tie inokrajné obyčaje. Ja si môžem dovoliť používať aj tie naše. Írečité, domáce, ktorým každý našinec rozumie. On si to dovoliť nemôže. […]

Ľudia sú všelijakí. Podľa vzhľadu existujú vysokí, aj maličkí. Vychudnutí, aj guľatučkí. S hustou hrivou, aj holohlaví. S modrými, hnedými i sivými očami. S dlhým nosom, aj s drobnou gombičkou. Rovnaké odlišnosti sa dajú nájsť i v ľudských charakteroch. Máme dobrých, aj zlých. S rovnou, aj pokrivenou chrbticou. Priame povahy, aj pozabučníkov. Štedrých, aj […]