olitat

Vari každý už vie, že politika je špinavá hra, ale predsa len má isté mantinely, ktoré by sa nemali prekračovať. Žiaľ, deje sa tak. Ustavične. Tajtrlíci typu pána Gröhlinga alebo nášho celým národom milovaného ctihodného hetero pána z Trnavy nikdy nevynechajú ani tú najmenšiu príležitosť zababrať si ruky dákym tým svinstvom. Zámienka sa nájde hocikedy. Nič im nie je sväté. Občas mám pocit, že pre podaktorých politikov naozaj platí: čím horšie, tým lepšie pre nás. Samozrejme, začiatok a koniec zabalia do ľúbivých ľútostivých vetičiek, ale to je iba tak naoko. Neverte im! Fakt to nemyslia úprimne.

Už dlhší čas sa k podobným pajácom pravidelne pridáva aj pán Šimečka. Dokonca je na ich čele. Náš neoperený vrabčiačik sa azda vďaka niektorým prieskumom preferencií nazdáva, že zhltol všetku múdrosť sveta. Možno práve preto pociťuje priam povinnosť vyjadrovať sa za každú cenu ku každej udalosti či kauze. Najnovšie som si pozrela jeho tlačovú besedu na tému „nedeľné železničné nešťastie“. Omylom, nechtiac. Len preto, že som sa chcela dozvedieť viac konkrétnych informácií z úst zainteresovaných odborníkov. Ale dáky neborák redaktor mi na obraz strčil tlačovú besedu pána Šimečku. Bodaj by radšej držal zobák! V mojich očiach klesol ešte hlbšie, ako bol. Z toľkého nešťastia vytĺkať politický kapitál? Po prvé: prešlo sotva niekoľko hodín a on si už zohnal mikrofóny. Po druhé – nasledoval prúd tradičných jedovatých slín, na aké som od neho už zvyknutá. Jasnéže zaobalených do kvázi kultivovaného prejavu vyučeného inteligenta. Nevyhol sa pritom známym klišé. Ako to, že naše vlaky nie sú všetky vybavené bezpečnostným signalizačným zariadením. A v Česku majú toto, a v Nemecku tamto. Napokon nasledovali jeho milované výzvy. Nech riaditeľ železníc odstúpi zo svojej funkcie. Nech odstúpi aj minister dopravy. A vôbec, aj pán Fico a celá jeho vláda! Čo tam ešte robí?

Kecy, kecy, kecy… Pán Šimečka vôbec nechápe, nakoľko sa spreneveruje politicko-novinárskej etike. Elementárna slušnosť si vyžadovala počkať aspoň deň na prvotné závery expertov. Ale on sa tak veľmi ponáhľal stáť ako prvý v rade kritikov, že si div nepolámal nohy. Absolútne som sa nečudovala tomu, že od žurnalistov prítomných na tlačovke sa nedočkal ani jednej otázky. Ešteže tak!

Keď konečne politická burina zmizla z obrazu i zvuku, dozvedela som sa skutočne podstatné údaje ohľadne nedeľnej tragédie. Počet zúčastnených cestujúcich, počty zranených. Počet ľudí prevezených do nemocníc. Našťastie, ani jeden nezomrel. Naopak, bola som príjemne prekvapená rýchlosťou našich zásahových jednotiek – od tých základných zdravotných cez policajné, hasičské a ďalšie technické jednotky. Klobúk dolu! Na ich skvelej koordinácii sa istotne podpísala aj prítomnosť pána Šutaja Eštoka. Nie po prvýkrát sa v natoľko vypätej situácii prejavil ako vynikajúci spájajúci prvok.

Dnes mal objasňujúci príhovor pán minister dopravy Jozef Ráž ml. Stručný, k veci. Prečo, ako, kedy. Žiadne tliachanie do vetra. Už niekoľko hodín po nehode ponúkol pánovi premiérovi svoju demisiu, no pán Fico ju odmietol prijať. Konanie pána ministra si však aj tak vysoko cením. Presne takto sa chová priamy, rovný, statočný chlap. V mojich očiach znovu o čosi podrástol, aj opeknel. Po kom to asi tak zdedil?!