olitat

V dávnych časoch bolo užitočným kmeňovým zvykom ustanoviť si Radu starších. V niektorých domorodých zoskupeniach sa táto obyčaj udržiava dodnes. Veliteľ alebo náčelník riadi bežné životné peripetie, volení starejší sa schádzajú iba pri mimoriadnych udalostiach, keď sa má rozhodovať o bytí či nebytí, ďalšom smerovaní rodu. Rada starších nemusí byť vždy poskladaná z fakticky najskôr narodených, ale z najmúdrejších, najuvážlivejších a najskúsenejších, ktorí si svojimi činmi v komunite získali prirodzenú autoritu. Niekedy sa radia dve hodiny, dva dni, občas aj dva týždne. Záleží na tom, o aký problém ide. Po A si sformulujú základnú otázku, na ktorú potrebujú poznať odpoveď. Po B, v druhom kole, nasledujú návrhy riešení. A keď už aj to majú za sebou, na rad príde Céčko: vyhodnotiť všetky úskalia a možné kvantitatívne i kvalitatívne zádrhy, plusy či mínusy, hrozby a riziká, i nesporné pozitíva, občas aj za cenu veľkých ľudských obetí, aké zvolená cesta môže priniesť. Vrátane zohľadnenia najširších potenciálnych súvislostí…

Prečo /okrem iného/ nebudem voliť hnutie Progresívne Slovensko? Práve kvôli tomu stratenému Céčku. V ich nesporne kreatívnom, širokospektrálnom a pokrokovom predvolebnom programe sa presne dočítate, čo by chceli v bližšie neurčenej budúcnosti dosiahnuť. V početných diskusiách zas náčrt ciest, ako sa k tomu chcú prepracovať. Avšak o následkoch ich opatrení ani ťuk. Chápem, že nie vždy je na to dostatok priestoru či času, ale predsa len by mi pán Šimečka mohol dať odpoveď na otázky typu kde chce zohnať platby za to či ono, následky zvýšenej alebo naopak zníženej DPH, odkiaľ čerpať na výstavbu troch nemocníc, podporu drobného podnikania, zamedzenia úniku mozgov do zahraničia, opätovného naštartovania fungovania zdravotníctva a podobne. Keby sme mali k dispozícii neobmedzený balík peňazí, nič nepoviem. Ale čím sa odpichnúť odo dna? Pôžičkami asi nie a Fond obnovy tiež nie je nevyčerpateľný. Čím však začať? Existenčné problémy sú na stole TU a TERAZ. A tie sa musia riešiť primárne. Nie tie v ďalekej budúcnosti… Už naše múdre mamy nás varovali pred šarmantnými lichotníkmi, ktorí majú zdanlivo na všetko odpoveď. V prívale pekných slov sa totiž ľahko môže stať, že celkom zanikne nenápadná absencia dôkazných argumentov. A presne to mi chýba. Céčko v najširších súvislostiach, aspoň občasné orientačné vyčíslenie. Stačil by mi aj hrubý odhad, predpoklad. Ale ničoho podobného som sa ani raz nedočkala…

Takisto ma mierne frustruje presýtená flexibilita a násilná prispôsobivosť PS aktuálnym „požiadavkam voličského trhu“. Mala by som to možno obdivovať, ale opak je pravdou. Niekde presiakla informácia o nie najvhodnejšej poznámke na adresu dôchodcov? Hups, a hneď na druhý deň vedľa Miška podupkáva dáky zrelší ročník. Potrebujem zaloviť medzi prvovoličmi? Prásk, a zaraz sa vytasím s najnižším priemerným vekom členskej základne, dostupnou mariškou a oblbovákmi na tému žiarivej budúcnosti. Chcem osloviť minority? Zúčastním sa Dúhového pridu, odovzdám mikrofón fešnej Rómke alebo občanovi maďarskej národnosti. A to všetko zásadne pred kamerami! Vraj nemáme medzi sebou aj odborníkov podľa jednotlivých rezortov? No ešte to tak! Kde len tak mám ten divotvorný klobúk, aby som si z neho vykúzlil, čo a kto sa mi práve v danom okamihu šikne? Úprimne musím uznať, že týchto vysoko inteligentných kariérnych politikov je nesmierne ťažké prekuknúť. Občas sa treba preskalpelovať až na dreň, aby ste sa dopátrali pravdy…

Vďaka vysokým predbežným preferenciám sa mohlo začať so špekuláciami ohľadne potenciálneho zostavovania novej koaličnej vlády Progresívcami. Vylučujú spoluprácu so SMERom a „fašistami“. Preklad: s hocikým iným áno. Wow, ty kokso, to pán Šimečka myslí vážne? Výraz „hocikto iný“ totiž zahŕňa aj obludnosti typu OĽaNO alebo pofidérnych Demokratov, antispektrálneho hnutia KDH, Za ľudí, Sme rodina, aj o čosi bližšieho HLASu a SASKy. Čo by to však znamenalo pre plnenie vysokokonfrontačných bodov programu PS? Marihuana? Pochopenie pre LGBTI-komunitu? Interupcie? Antikoncepcie? Vari by všetky tieto témy odrazu zmizli zo stola? A čo by tak vlastne zostalo z tej hromady sľubov?! A v mene čoho? Uchopenia moci? Jasné, ostré kontúry sa náhle zahmlievajú, až celkom rozplývajú v povetrí…

Nie veru, ja Progresívcov voliť nebudem. A nielen preto, že jeden obdobný experimentálny hókus-pókus si práve vyžierame a ešte dlho vyžierať budeme. No chcem, aby sa v každom prípade do parlamentu dostali v počte väčšom ako jeden kus. Najprv si zistím, čo sa v nich ozaj skrýva. Posúdim, uvážim. Podľa ich hlasovania, podľa predkladaných návrhov, vznesených námietok. Nech ukážu svoje kvality. Alebo hochštaplerstvo najhrubšieho zrna. Sú predsa mladí, tak by nemalo dlho trvať, aby prevalcovali starú gardu špičkových politikov. Ak na to majú!

A na záver jedna malá domov – tentokrát priamo do srdca mediálnej smotánky. Občas mi v diskusiách chýba nielen Céčko, ale dokonca aj logické Béčko. Naposledy vtedy, keď nie redaktor, ale spolubesedník udrel na pána Šimečku, za čo vyštudoval Oxford, keď sa vo všeobecnosti vie, že jeho poplatky vyjdú na niekoľko stotisíc eur. Pán Šimečka s úsmevom a odvolaním sa na čistotu svedomia práve vylešteného skla odvetil, že jeho pobyt bol hradený z poskytnutého štipendia a absolvovaných brigád. Mne na jazyk okamžite naskočili všemožné Béčka a Céčka, no z reproduktorov napodiv nezaznelo ani jedno. Tie moje by napríklad boli: viem, že aj štipendiá sú prideľované iba najlepším z najlepších, tak prečo bol vybratý práve pán Michal Šimečka? Pripúšťam možnosť, že sa to skutočne tak odohralo, alebo sa práve uvoľnila dáka čudesná kvóta pre uchádzača zo Slovenska, možno ide o súhru náhod. Ale malilinkatý tieň pochybností vo mne zostal. Čo ak tam zapracovalo aj zopár dobre utajených telefonátov do tých správnych uší? To sa už pravdepodobne nikdy nedozviem. Iba preto, že ktosi nepoložil tie správne otázky typu Bé a Cé!