A Žanetin príbeh ešte zďaleka neskončil… „Z tých štyroch pražských šuhajkov, ktorí nám na dva týždne za českú tisícku ponúkli ubytko, nás tam dvaja z nich odviedli. Dali nám kľúče, vzali od nás prachy a povedali, že presne o 14 dní si po tie kľúče znovu prídu a – zmizli. Nič viac od nás nechceli. Ani vtedy, ani potom. Nasledujúcich 13 dní sme […]

A Žanetin príbeh pokračuje presne tam, kde /zatiaľ/ skončil: na bočnej pražskej ulici… „Nestihla som si ani zapáliť a už tu bol ďalší zákazník. Znovu si vybral mňa. Tento požadoval rozšírené služby. Zapýtala som si 1500 a on súhlasil. Asi by dal aj viac. On aj iní. Nastúpila som do auta a vyhovela mu. Opäť som použila kondóm. Bez neho som nikdy so […]

Neznášam čakanie akéhokoľvek druhu. Som skôr aktívny typ – ak nie vždy fyzicky, tak aspoň mentálne. A v poslednom čase mám pocit, že väčšina radových občanov sa chtiac-nechtiac musela prepnúť do vyčkávacieho módu. Okrem drobností momentálne nemôžeme nijako ovplyvniť dianie ani na domácej, a už vonkoncom nie na medzinárodnej scéne. Čakáme na vývoj na […]

Žaneta si zapálila ďalšiu cigaretu a pokojne pokračuje v rozprávaní … „Už som spomínala, ako veľmi mám rada sex a všetko, čo sa sexu týka. Jednoducho ma to baví. V šestnástich som už mala za sebou niekoľko stoviek pohlavných stykov. S niekoľkými desiatkami mužov. Tak prečo by som nešla aj za prachy? Pre mňa v tom už nebol veľký rozdiel. Nejaký áno, ale […]

Výňatok z autentického rozhovoru: olitat: „Odkiaľ si mala peniaze?“ Žaneta: „Babička mi dávala.“ „Dostávala si pravidelné vreckové?“ „Ale čoby. Koľko som si zapýtala, toľko mi dala. Niekedy aj otec.“ “ Koľko to bývalo? Aspoň približne.“ „Sto, niekedy tristo.“ „Mesačne? Týždenne?“ „Denne. […]

A dvadsaťročná Žaneta pokračuje v svojej úprimnej spovedi… „Vždy som chcela byť stredobodom spoločnosti. A aj som bola. Hviezda. Posledné slovo muselo byť moje. Ťažko povedať, či tie priateľstvá v partii boli naozajstné. Nikdy som nemala dlhodobejší vzťah s jedným chlapcom. Nech som ho sprvoti akokoľvek silne milovala, alebo som po ňom akokoľvek mocne […]

Žaneta si odpije z kávy a zhlboka sa nadýchne. Jej príbeh pokračuje… „Mala som trinásť rokov, Džipsy devätnásť. Nebol priamo z partie, zoznámili sme sa u Lindy. Žúrovali sme ako obvykle. Už ani neviem, kto tam Džipsyho doviedol. Z videnia sme sa poznali už aj predtým, no vtedy si ma všimol ako ženu a ja jeho ako muža. V tom čase som už o sexe vedela skoro […]

Výňatok z autentického rozhovoru: olitat: „Otec alebo babička nemali nič proti tomu, že sa vaša partia schádzala vo vašom dome?“ Žaneta: „Nie. Otec bol málokedy doma. Babička veľmi zle počula, takže koľkokrát ani nevedela, že sme tam – v mojej izbe alebo v obývačke. Ani dobre nevidela. Ona bola nevládna. A keď bol doma otec, išli sme niekam […]

„Masérka“. Sedí oproti mne. Nie, nie je vymyslená. Je živá. Skutočná. Mladá, svieža, veselá a krásna. Mlčky na ňu hľadím a v hlave mi víria milióny otázok. Táto pôvabná dievčina sa rozhodla, že mi ich zodpovie. Všetky. Otvorene. Bez ostychu či pretvárky. Popíjame kávu a obe sa podvedome chystáme na ťažký zápas. Zápas s pamäťou. Nebude jednoduché […]

Dostala som za úlohu urobiť rozhovor s dievčinou, ktorá sa živí prostitúciou. Čo sa už dá povedať o živote tej, ktorá v svojich dvadsiatich rokoch má za sebou bezprostrednú sexuálnu skúsenosť s viac než 5.000 mužmi? Áno, správne ste to prečítali. Nejde ani o môj omyl, ani o šarapatenie zlomyseľného tlačiarenského škriatka. Viete si to vôbec predstaviť? Je to […]