olitat

Som ateistka. Nie kvôli tradičnej rodinnej záťaži, ani z donútenia, ale z vlastného rozhodnutia. Starý otec z tatkovej strany bojoval v Prvej svetovej vojne. Po všetkom, čo v priamych bojoch videl a zažil, sa z frontu vrátil s pošramotenou nohou a celkom zbavený všetkých ilúzií o ľudskom pokolení, vrátane akejkoľvek viery v takzvanú vyššiu moc. S babičkou mali štrnásť […]

Čestne vyhlasujem, že nie som urážlivá, prepiato nedotklivá, ani úzkostlivo vzťahovačná. Lenže čoho je veľa, toho je moc. Stokrát nič umorilo aj osla. Nieto ešte hrdú Slovenku! Prežitými rokmi som si vypestovala priam hrošiu kožu. Niektoré urážky po mne skĺznu ako kvapky vody, iné viem absorbovať bez akejkoľvek stopy narušenia mojej integrity, v nevyhnutných […]

Nedávno si môj obľúbený moderátor pán Dírer pozval do televíznej diskusie môjho obľúbeného opozičného politika pána Fica. Tešila som sa ako malá. Obaja sú výreční, pohotoví, rozhľadení, držia sa zvolenej témy a v neposlednom rade bývajú aj veľmi vtipní. Moje očakávania splnili do bodky. Všetko šlo ako po masle, až kým…! Až kým pán Dírer ostro […]

Výňatok z autentického rozhovoru: olitat: „Máš aj nejakú peknú spomienku na Taliansko?“ Žaneta: „Jedinú. Na more. Keď som ho prvýkrát videla.“ „Čo sa stalo s plodom, ktorý si si priniesla domov?“ „Bola som na interupcii.“ „Nebolo už neskoro?“ „Bolo. Moja gynekologička mi povedala, že zákrok už neprichádza do […]

A Žaneta s mierne zasneným výrazom na tvári pokračuje v lovení spomienok… „V tú poslednú noc svojho prostituovania sa v Taliansku som si niečo pred polnocou odrazu všimla, že naokolo nevidím ani jedného pasáka. Poobzerala som sa lepšie. Cez okná som nazízala do všetkých blízkych bistier, barov a reštaurácií. Najprv som neverila vlastným očiam, ale bola to […]

Výňatok z autentického rozhovoru: olitat: „Branko mal aj iné dievčatá, však?“ Žaneta: „Asi desať.“ „Lenže strážil len teba. Prečo na neho tie ostatné robili? Prečo mu odovzdávali takmer všetky peniaze?“ „Lebo to boli puče sprosté. Asi to robili „z lásky“. Im stačilo, keď ich Branko raz za mesiac pohladkal a riadne […]

Žaneta si povystiera stŕpnuté nohy, trochu sa zahniezdi a pokračuje vo svojej spovedi… „Z Branka sa stal ozajstný strážny pes. Už ma nenechával ani na sekundu osamote. Veľmi znervóznel. Stále viac drogoval. Šnupal kokaín, aj heroín. Keď si dal svoju dávku, musela som byť veľmi opatrná, aby som ho voči sebe nepopudila. Vždy som vedela, kedy mám ustúpiť, aby som […]

Až šokujúco úprimná Žanetina spoveď ešte pokračuje… „Branko sa o mňa bál. Ale aj príšerne žiarlil. Keď som práve nerobila na ulici, najradšej by ma ukryl do vreca alebo čo. Pred jeho kamošmi som nesmela nosiť ani minisukne či elasťáky. Ak prišli na návštevu, musela som sa ísť prezliecť. Do niečoho veľmi dlhého a veľmi širokého… Čo sa už dá […]

A Žanetin príbeh pokračuje… „Dievčatá postávali na chodníkoch. Fajčili sme, občas sme sa trošku prešli, a tie, čo sa stihli skamarátiť, sa spolu zhovárali. Aj ja som si tam po nejakom čase našla zopár kamošiek, ktoré neboli až také tupé ako väčšina dievčat. Bola tam pestrá všehochuť z každého druhu. Z národností to boli Rusky, Jugošky, Gruzínky, […]

Výňatok z autentického rozhovoru: olitat: „S Lindou si sa ešte niekedy stretla?“ Žaneta: „Iba raz. Ešte v Taliansku. Úplnou náhodou. Asi po troch alebo štyroch mesiacoch. Bola na tom veľmi zle. Horšie ako ja. Stále len plakala a plakala. Už vtedy z nej bola troska. A ja som jej nemohla pomôcť. Sama som sa mala čo obracať, aby som z toho pekla vyviazla živá a […]