Založ si blog

Hm, hm 81. Otrocký obojok slovenskej prostitútke nesvedčí

Žaneta si povystiera stŕpnuté nohy, trochu sa zahniezdi a pokračuje vo svojej spovedi…

„Z Branka sa stal ozajstný strážny pes. Už ma nenechával ani na sekundu osamote. Veľmi znervóznel. Stále viac drogoval. Šnupal kokaín, aj heroín. Keď si dal svoju dávku, musela som byť veľmi opatrná, aby som ho voči sebe nepopudila. Vždy som vedela, kedy mám ustúpiť, aby som sa vyhla násiliu. Niekedy som sa ho naozaj bála, pretože mal aj pištoľ. Devinu kaliber. Keď to naňho prišlo, sadol do auta a vybral sa do mesta. Do centra. Trochu si tam zastrieľal do neznámych, náhodných chodcov a hneď sa upokojil. Bol to blázon. Dement. Už mu zo všetkého šibalo. Hlavne z drog. Praskli na ne všetky moje zárobky. Ráno som mu odovzdala trebárs tisícku a keď som sa popoludní zobudila, začal kňučať, že už zas nemáme ani na chleba. Bolo to zúfalé. Pobosorované. Stále sme sa motali v bludnom kruhu. Aby mal na drogu, musela som makať. Viac a viac. Už mu nestačilo dvadsať zákazníkov, už požadoval, aby som otočila aj tridsiatich, štyridsiatich za noc …“

Výňatok z autentického rozhovoru:

olitat: „Tebe niekedy vnucoval drogy?“ Žaneta: „Občas ma ponúkol, ale nenútil ma do toho. Ja na to nie som. Za tých sedem mesiacov som si tak trikrát šnupla. Keď som už bola celkom hotová s nervami. To bolo všetko.“ „Vravela si, že si nerobila iba vtedy, keď ťa zbalila polícia. Ako prebiehali také záťahy?“ „Do štvrte, kde sme práve lovili, sa prirútili tie veľké policajné autá s húkačkami, majákmi, s kovovou mrežou a drôtenou sieťou za šoférom a so všetkým, čo k tomu patrí. Presne ako vo filme. Hekači uzavreli celú ulicu a nahnali nás do áut. Niektorým kočkám sa podarilo vyšmyknúť, alebo sa polišom priamo ponúkli, že ich obrobia, ak ich pustia. Niekedy to vyšlo. Ja som to nerobievala. Mne to bolo jedno. Nič mi nemohli urobiť. Aspoň som si trochu oddýchla.“ „Pasáci vtedy zmizli?“ „Do nohy. Vyparili sa ako smrad. Im hrozili vysoké tresty, nám nie. V Bologni na to raz doplatili dvaja pasáci z Bratislavy. Boli to takí kripli. Vagabundi z Dúbravky. Stretli sme sa úplnou náhodou. Predstav si, že v Taliansku na štande natrafíš akurát na kamošov z domova. Svet je malý. Oni tam boli ako pasáci, ja ako k*rva. Bola to sranda. Privliekli so sebou aj štyri Slovenky. Tiež tam boli nové. O kšefte nevedeli ani ň. Tak to aj vypálilo. Hneď v ten prvý večer, čo vyrazili do ulíc, ich všetkých zbalili. A tie slovenské kravy sa od strachu posrali. Polišom povedali aj to, čo nevedeli. A keď už boli svedkyne, bola aj obžaloba a súd. Tí dvaja debili sedia v base dodnes. Tak im treba.“ „Čo sa s prostitútkami dialo na polícii?“ „Dokopy nič. Len nás tam držali. V zamrežovaných celách na strážnici. Niektorým, čo ich mali pri sebe, vzali doklady, niekedy aj odtlačky prstov. Ale vždy nám pobrali všetky frcgumy. Neviem, načo im boli. Už ich tam museli mať tony. Jedlo sme si mohli dať priniesť. Za vlastné prachy. Oni nám zdarma nedali ani šálku čaju. Na záchod sme chodievali pod dohľadom strážnika. Po jednej. Keď nás tam bolo šesťdesiat, sedemdesiat, iné nerobili, len sa tam s nami furt premávali tam a zasa späť. Bolo to komické.

Oni, tí policajti, boli vlastne chudáci. Keď sme držali jazyk za zubami, nemohli nám absolútne nič urobiť. Zvolili preto inú taktiku: otravovali nám život a kazili kšefty. Výsledkom takých záťahov bolo len to, že sme sa aspoň tú jednu, občas aj dve noci neprostituovali. Iný zmysel to nemalo. Robili sme si z nich žarty. Aj im samotným to bolo smiešne. Trochu sme sa pobavili a potom – hajde znovu na chodník. Oveľa horšie bolo, keď nás neposadili do áut, ale iba nás rozháňali. Jasné, že sme nešli preč. Buď vezmú všetky, alebo ani jednu. Na to sa však naštvali. Nazháňali nás do húfu a doslova nás vytláčali zo štvrte. Niekedy sme mašírovali celé hodiny. Za zvuku húkačiek. Krížom cez mesto. Polonahé, na vysokánskych, nepohodlných podpätkoch. Nič príjemné. Okrem hanby z toho príšerne boleli nohy.“ „Povedala si, že vám policajti brávali aj doklady. Aj ty si dáke mala? A odkiaľ?“ „Väčšinou som mala dáky pas. Falošný. S mojou fotkou. Zakaždým to boli pasy z krajín bývalej Jugošky. Na také mená, ako je Bogdana, Dragana a podobne. Mala som ich toľko, že som sa už hocikedy aj pomýlila. Občas som si ani za ten svet nedokázala spomenúť, ako sa to vlastne práve volám.“ „Odkiaľ si ich mala?“ „Branko zohnal. Neviem, odkiaľ. V noci mi jeden falošný pas poliši zhabali a na druhý deň som už mala nový. Bez problémov. Vedel v tom chodiť. Odfotila som sa v automate.“

„Ako si sa dohovárala so zákazníkmi?“ „Jednoducho. Najprv rukami, nohami. Po dvoch týždňoch sa to na mňa nalepilo. Taliančina je strašne ľahká.“ „Vieš ešte nejakú cudziu reč?“ „Čiernohorčinu a srbčinu. Od Branka. Sú to slovanské jazyky, takže žiadny problém.“ „Čo vieš z nemčiny?“ „Zahlen.“ „A z angličtiny?“ „I love you.“ „Milovala si sa niekedy s viacerými mužmi naraz?“ „Nie.“ „Myslela si si niekedy o sebe, že si k*rva?“ „Nie.“ „Čo si myslíš o treste smrti?“ „Že ho nemali zrušiť. Aj kvôli takým beštiám, akými sú Imro, Džery či Branko.“ „Aký je tvoj názor na samovrahov?“ „Ľutujem ich, aj odsudzujem. Sú to chudáci. Ja som rada na tomto svete. Rada žijem.“ „Nikdy, ani na kratučkú chvíľu, si nepomyslela na samovraždu? Ani keď ti bolo najhoršie?“ „Nikdy. Ani na sekundu.“

„Keď to v tom Taliansku už naozaj bolo na nevydržanie, prečo si sa neobrátila so žiadosťou o pomoc na taliansku políciu alebo na naše veľvyslanectvo?“ „Pretože zo svojich svrabov sa vždy škriabem sama!“ …..POKRAČOVANIE NABUDÚCE …..

Hm, hm 205. Rasizmus naruby

15.03.2024

Čo nové vo svete? Stále dokopy nič. Vpravo pokračuje zdanlivo neriešiteľná bratská „špeciálna vojenská operácia“, ktorá sa v priebehu dvoch rokov zvrhla na celkom legálnu vojnu, vľavo sa zas teroristické útoky presunuli do podzemia a vzájomné vyhladzovanie napajedených susedov. Báťuška Putin vďaka moderným kozmetickým metódam navonok priam srší zdravím, [...]

Hm, hm 204. O farbách trochu inak

07.03.2024

Odborníci z celého sveta sa ešte stále nedohodli na jasnej, prostej kategorizácii ľudskej populácie. I keď viacerí laici sa tvária, že v tom majú prehľad, len tápu. Čo sa naučili v škole, tomu veria doteraz. No myslím, že v dvadsiatom prvom storočí je hanbou, že civilizovaný svet v tejto otázke nepokročil ani o o krok. Žeby sme v tom pohli práve my? Každé známe [...]

Hm, hm 203. Pani, a čo je vás do toho ?

25.02.2024

V ten deň bolo naozaj nevľúdne počasie. Ako sa vraví: psa by si nevyhnal. Že sa predo mnou niečo deje, som zaregistrovala až v polovici detského ihriska, kadiaľ viedla skratka k zastávke na autobus. Najprv ma upútal zvukový signál, až potom nasledoval optický. Zvláštne kňučivé kvílenie sa ozývalo od zeme. Okolo neho stála trojica desať či dvanásť-ročných galganov, z [...]

Rakva / Rakvy / Cintorín / Pohreb /

Nadúmrtnosť po troch rokoch klesla takmer na nulu, podpísali sa pod to dva hlavné faktory

28.03.2024 09:50

Počet zomretých vlani klesol v porovnaní s rokom 2022 vo všetkých krajoch Slovenska.

Štefan Harabin

Harabin vyzval ľudí, aby išli voliť. Svoj hlas dá Pellegrinimu

28.03.2024 09:00

Podľa Harabina sa Pellegrini prihlásil k častiam programu, ktorý presadzoval v prvom kole.

Vladimir Putin

Rusko nezaútočí na Pobaltie, Poľsko či Česko, je to úplný nezmysel, ide len o strašenie ľudí, tvrdí Putin

28.03.2024 08:00, aktualizované: 08:28

"Voči týmto štátom nemáme žiadne agresívne úmysly," povedal ruský prezident.

Joe Lieberman

Zomrel Joe Lieberman, bývalý demokratický senátor a kandidát na viceprezidenta

28.03.2024 07:42

Vo veku 82 rokov zomrel dlhoročný americký senátor a vplyvná, hoci kontroverzná osoba v rámci Demokratickej strany.

olitat

Len ďalšia Blog - Pravda stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 205
Celková čítanosť: 688907x
Priemerná čítanosť článkov: 3361x

Autor blogu

Kategórie