olitat

Mám v sebe zabudovaný nejaký čudný medzivzťahový magnetizmus. Pokiaľ na pošte, v obchode či na zastávke mestskej hromadnej dopravy pocítite nutkavú potrebu na čosi sa spýtať, môžete si byť istí, že z tridsiatich prítomných oslovíte práve mňa. Neviem, čím to je, pretože poznám svoju tvár. V zamyslenom, ba až katatonickom stave pôsobí uzavreto, naduto, až […]

Aj lekári sú len ľudia, nie bohovia zoslaní z bájneho Olympu. Sú takí, aj onakí. Mala som to šťastie, že som nikdy nepocítila potrebu vymeniť niektorého z mne pridelených za iného, či už podnikového alebo obvodného. No myslím si, že v niektorých prípadoch by mohli pre komfort pacienta urobiť oveľa viac, než doteraz. Nulová alebo minimálna investícia by ich vyšla […]

Pod stromček si zo srdca prajem iba jeden, jediný vianočný darček: aby mi už konečne náš celým národom milovaný hetero ctihodný pán z Trnavy zmizol z obrazu i zvuku. Dostal osudovú príležitosť a on ju exponenciálne dojebabral. Ako sa len mohlo stať, že viac než dva roky môj život i život celého Slovenska priamo či nepriamo riadil taký arogantný, tupý, chrapúnsky, […]

Ajhľa, aké prekvapkanie! Alebo ani nie? V utorok som porušila jednu zo svojich zásad a sledovala som priamy prenos z hlasovania o vyslovení nedôvery súčasnej vláde. Nepodarilo sa o jedenástej, nepodarilo sa ani o sedemnástej hodine. Vďaka akémusi pofidérnemu procedurálnemu návrhu sa hlasovanie preložilo až na štvrtok večer… Nedalo mi – musela som si menovite […]

Celý týždeň sa zámerne vyhýbam sledovaniu akýchkoľvek politických debát a „zasvätených“ komentárov. Nanajvýš nakuknem do obsahu teletextov a prečítam si len správy, ktoré ma zaujmú. No potom príde nedeľa – a som zase v tom. Keby som si nepozrela všetky tri známe diskusné relácie, mrzelo by ma, že nie som „in“. A keď si ich pozriem, mrzí […]

Ako sme kedysi mohli žiť bez mobilov? Takisto ako dnes, len sme museli starostlivo vopred plánovať svoje prípadné stretká s kamošmi, častejšie sme si vzájomne hľadeli do očí, bolo menej zdravotných problémov s krčnou časťou chrbtice a pľuzgiermi na bruškách esemeskujúcich prstov, jednoznačne sme žili spoločenskejšie… Každý začiatok partnerského súžitia je […]

„Rozumiem vašej otázke.“ Ak som túto vetičku nepočula stokrát, tak ani raz. Nuž, dve vysokoškolsky vzdelané dámy z našej súčasnej nadmieru smiešnej politickej scény, ktoré ju vypúšťajú z úst najčastejšie, by s otázkou položenou v slovenskom jazyku, a nie v dákej hotentotčine, nemali mať problém. Neviem, ktorá z bývalých partajných súdružiek s tým […]

Človek rozumný – homo sapiens – je živočích, cicavec z radu primátov. V škole nás učili, že od ostatných zástupcov veľkolepej rôznorodosti prírody sa z nej vymyká vertikálnym držaním tela, inteligenciou, využívaním odevu, schopnosťou hovoriť a pomocou rúk používať nástroje. A myslím, že Mark Twain pridal aj zmysel pre humor. No s drzosťou mne vlastnou […]

A just sa jej znovu zastanem! No o kom asi tak môže byť reč?! Samozrejme, o pani prezidentke Čaputovej! Hoci sa už zámerne vyhýbam detailnému sledovaniu trápneho politického diania na Slovensku, po zaregistrovaní opätovných, až nenávistných reakcií na jej vystúpenie v parlamente, sa jednoducho musím ozvať. Zlo zvíťazí iba vtedy, keď všetci slušní ľudia budú […]

Hovorí sa tomu „nezdravý pracovný zápal“. Akonáhle si uvedomím, že ma ten diabol schytil do svojich nemilosrdných pazúrov, okamžite všetko púšťam z rúk, sadnem do kresla a zhlboka dýcham, až kým ma ten ošiaľ znovu neprejde. Ja totiž veľmi dobre viem, aký nebezpečný môže byť… Dlho som váhala, než som sa predsa len odhodlala konečne zájsť na […]