V záplave mnohých /a vari aj dôležitejších/ správ sa trošku stratila pre mňa mimoriadne smutná informácia: zomrel Jaroslav Čejka, veľký český herec, tanečník a mím par excellence. Staršej generácii ho netreba nijako zvlášť predstavovať. A tej mladšej dôrazne odporúčam pozrieť si na YouTube už legendárne Čejkovo vystúpenie „Pan Slepice“. Ja sama som ho videla azda aj dvadsaťkrát. Ručím za to, že vám okamžite zlepší náladu, vaše endorfíny šťastia vzlietnu až niekam do nebeských výšin. To dokáže málokto a máločo. Známy umelec bol nesmierne talentovaný, skromný, pracovitý a – len tak na okraj – bol gay. V časoch hlbokého socializmu iste nebolo jednoduché žiť a pracovať s takouto verejne známou sexuálnou orientáciou. Netuším, ako sa mu to vlastne podarilo. Určite zafungovalo jeho obrovské nadanie, ale zároveň predpokladám, že nad ním musel držať ochrannú ruku niekto z vtedajších politických špičiek… A teraz by som sa rada drobným premostením prehupla do súčasnosti. Pán Čejka totiž nebol jediným umelcom, ktorý sa musel boriť s väčšími životnými prekážkami, než má majoritná časť populácie. Ani zďaleka! Stačí spomenúť len niekoľko známych mien: Michal Dočolomanský starší, Zdeněk Troška, Jean Marais, Freddie Mercury, Richard Chamberlain, Ricky Martin, dokonca aj o samotnom Leonardovi da Vinci sa čo-to šušká… A vari si preto odopriem radosť znovu si pozrieť nejaký francúzsky historický film, či „Slunce, seno, jahody“ alebo „Vtáky v tŕní“? Vari odvrátim zrak od Mony Lízy a zrazu prestanem počúvať chytľavé melódie hudobných velikánov? Ani náhodou! Len mi to skúste zakázať! Občas sa zamyslím nad tým, ako by sa asi zmenil môj život, keby nebolo ich tvorby. Pravdepodobne nijako. Avšak rozhodne by bol plochší, bezrozmerný a rozhodne menej radostný… Preto aj vám, vážený pán Jaroslav Čejka, vzdávam posledný hold. Vášmu umeniu, talentu, vašej schopnosti rozdávať smiech a šťastie každému, kto je ochotný ich prijímať. Dávam vám posledné zbohom do toho imaginárneho umeleckého nebíčka. Zo srdca vám ďakujem, že ste prežiarili ten môj bežný, občas pochmúrny, netalentovaný život… Donedávna som bola presvedčená o tom, že ma už hocičo nemôže prekvapiť. Môže! Hm, hm…
Pre Milan1: Úprimne ďakujem. Vieš aj... ...
Dobre si to napísala.Ak vieš, aj Čajkovskij... ...
Celá debata | RSS tejto debaty