Hm, hm 21.

Drastické podmienky boja o holé prežitie vraj utužujú charakter. Prd! Ja som sa z nich naučila len jedno: keď sa ocitneš v blízkosti šialencov a fanatikov, ber nohy na plecia a utekaj od nich kadeľahšie ako o život….Okrem zdravého plávania bolo súčasťou telesnej výchovy aj povinné týždenné turistické sústredenie. A tak sa jedného teplého jesenného rána vybralo na dobrodružnú výpravu štyridsať sotva dvadsaťročných dievčat a traja dozorujúci asistenti. Smer: Slovenský raj. Lokalita: Kláštorisko. Napriek nasledujúcim /alebo aj vďaka nim?/ prežitým útrapám aj dnes tvrdím, že ide o najkrajší výtvor prírody na svete. Keď nás autobus konečne vyklopil na mieste určenia, zistili sme, že budeme ubytovaní v úžasných drevených zruboch, citlivo rozmiestnených koldokola centrálnej budovy. Mali len tri nevýhody: žiadna teplá voda, žiadna sprcha, žiadny záchod. Elegantné kadibúdky zrelé na odpis sa nachádzali na kopci, asi tri metre dovnútra hustého lesa. Hneď pri prvej večeri nás domáci inštruovali, že sa tam nemusíme báť chodiť, pretože ani vlk, ani medveď nás nenapadnú, ak budeme robiť dostatočne prenikavý hluk. Boli to síce veľkí srandisti, ale pre istotu som si od nich požičala dve velikánske plechové pokrievky na hrnce. Bol s nimi iba jeden drobný problém: celé Kláštorisko malo prehľad o mojich trošku hlučných výpravách. Kamošky po zotmení radšej močili do pollitrových plastových pohárov… A na druhý deň začal ten horor. Desať až dvanásť hodín trvajúce pochody. Šplhanie do kopca, nekoordinované šmýkanie sa z kopca. Brodenie sa stredom ľadových potokov. Lezenie po rebríkoch – šikmých, vodorovných, aj zvislých. Štveranie sa po reťaziach, šuchtanie sa na mrežiach. Krok-sun-krok na lávkach uzučkých len na jednu stupaj, pridŕžajúc sa pofidérne vystrapkaného lana. Husí pochod cez najdivokejšiu cigánsku osadu na Slovensku…Kto tam bol, vie o čom hovorím. Doteraz netuším, ako mohli tí naši mučitelia tak veľmi hazardovať. Stačil jeden zle vyrátaný krok, pošmyknutie, nečakané ochabnutie svalstva a mohlo byť po nás. Raz som sa neudržala a spýtala som sa šéfa výpravy, či máme uzavretú životnú poistku. Jeho kladná odpoveď ma výrazne upokojila. Z môjho náhleho skonu rodina bude mať aspoň aký-taký úžitok! Na počudovanie sa nikomu nič vážne neprihodilo. Škrabance, odreniny, modriny a vyvrtnuté členky sa ani nerátali. Minule som počula nádhernú vetu: „Kde končí nádej, nastupuje tvrdohlavosť.“ Na nás to sadlo ako uliate. So zaťatými zubami sme v záujme získania povinného zápočtu makali ďalej. V najhorších okamihoch sa nám dostalo povzbudenie formou známej riekanky: “ Kočky, v zdravom tele zdravý duch!“ A opäť som si nemohla odpustiť ironickú poznámku: „Zdravý duch mi bude na veľké oné, keď zahučím do tejto sto metrov hlbokej priepasti!“ Odpoveď: „Nepreháňaj. Slabých päťdesiat…“ Tešili sme sa na takzvaný odpočinkový deň. Ako sme ho strávili? Typicky chlapsky: povinným futbalovým zápasom. Žiadna rovina, kopček sem, kopček tam. O góloch sme mohli len snívať. Ustavične sme museli loviť loptu z pichľavého krovia, v horšom prípade z romanticky zurčiaceho potôčika. Naozaj veľká zábava pre tých, čo sa len prizerali… Avšak až môj posledný zlezený rebrík sa mi takmer stal osudným. Úplne kolmý, končiaci až niekde v nebi, mimoriadne pochybnej kvality i stability. Stručný, nič nehovoriaci pokyn: „Dievčatá, dodržujte rozumné odstupy!“ ma taktiež nenadchol. Asi v polovici zdolanej výšky som zaregistrovala nejaký čudný, ustavične sa stupňujúci bzukot. No to vari nie! Ale áno – hneď za rebríkom, v skalnej dutine som zbadala obrovské osie hniezdo. Sotva dvadsať centimetrov od priečok, cez ktoré som musela prejsť. Uhnúť nebolo kam. Zrevala som: „Baby, je tu asi milión ôs! Rýchlo lezte dolu a nejako to obíďte!“ Ostatné som síce zachránila, ale mne nebolo pomoci. Kým tá správa doputuje až naspodok, kým sa začnú dievčatá pomaly vracať – mňa to už nespasí. Jediná cesta viedla nahor. Postúpila som na ďalšiu priečku. A vtedy osy zaútočili. Moje predchodkyne ich prebrali z apatie, no až môj zúfalý výkrik ich skutočne rozzúril. I rozhodli sa stoj čo stoj brániť svoje teritórium. Nebudem za hrdinku, bolelo to ako vbodávaný tekutý oheň. Aj nejaká tá slzička vypadla. Ani neviem, ako som sa dostala hore. Počas šéfovej rýchlej inventúry sme narátali „iba“ osemnásť vpichov. Ruky mi spuchli ako nafúknuté balóny, na jedno oko som ani nevidela, ale – prežila som! Popod nos som si brblala všetky nadávky sveta. Ani na našich tyranoch som nenechala nitku suchú. Ľútostivé pohľady a jojkanie mojich spolubojovníčok mi boli nanič. Až ľadové obklady ma akomak prebrali. Domov som už cestovala skoro ako nová… Zápočet som dostala. Nuž, a ak by bolo pravdivé tvrdenie, že utrpenie zoceľuje charakter, tak za ten nezabudnuteľný týždeň strávený v lone prírody sa ten môj stal tvrdším ako diamant… Donedávna som bola presvedčená o tom, že ma už hocičo nemôže prekvapiť. Môže! Hm, hm…

Hm, hm 250. Pomáhať a chrániť

16.06.2025

Mám široko rozvetvenú rodinu, kopu priateľov a známych. Ale tú skutočnú kamarátku iba jednu. Spoznali sme sa v prvý deň prvej triedy strednej školy. Sprvoti sme si veľmi nesadli do oka. Málokedy sa stretnú odlišnejšie osobnosti ako my dve. Som brunetka priemernej postavy z mnohopočetného rodostromu s oboma rodičmi z robotníckeho prostredia. Darka je jedináčik s pevne [...]

Hm, hm 249. Je to pliaga !

31.05.2025

Vari už nikto nepochybuje o tom, že ľudstvo hlúpne. Zopár špičkových odborníkov tlačí pred sebou káru poznania, ale zvyšok sa len bezhlavo trmáca za ňou, spokojne konzumujúc všeky materiálne vymoženosti. Rezignovane, s pocitom, že akokoľvek sa snažiť vlastne nemá absolútne nijaký zmysel, pretože už bolo všetko vynájdené, rozlúsknuté a perspektívne [...]

Hm, hm 248. Fico génius, Matovič bezo zmeny

20.05.2025

Náš celým národom milovaný ctihodný hetero pán z Trnavy je buď ťuknutý od narodenia, alebo ešte v hlbokom detstve niektorému svojmu opatrovateľovi spadol z náručia priamo na hlavičku a dodnes mu z toho úrazu zostali trvalé následky. Inak by už dávno zmenil svoju rétoriku, pokúsil by sa aspoň máličko transformovať program svojho hnutia alebo trošku poupraviť jeho [...]

súd, exekútor, paragraf

Česi zmiernili trestný zákonník, chcú posielať menej ľudí do basy a dávať viac alternatívnych trestov

03.07.2025 23:54

Český Senát schválil novelu trestného zákonníka, ktorá má viesť podľa vlády k zníženiu počtu väzňov a recidívy aj k úsporám v štátnom rozpočte.

medveď hnedý

Medveď v Rumunsku zabil zahraničného motorkára. Šelmy sa tam premnožili

03.07.2025 22:30

Na populárnej rumunskej horskej ceste Transfagarasan napadol medveďa zahraničného motorkára, ktorý útok šelmy neprežil.

Afganistan / Taliban /

Rusko oficiálne uznalo vládu Talibanu v Afganistane

03.07.2025 22:00

Rusko je prvým štátom, ktorý uznal súčasnú vládu Talibanu v Afganistane.

TikTok

EÚ sa chystá debatovať, ako odrezať deti od sociálnych sietí

03.07.2025 20:32

O možnom zavedení minimálnej vekovej hranice pre používanie sociálnych sietí budú na európskej úrovni diskutovať zástupcovia členských krajín.

olitat

Len ďalšia Blog - Pravda stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 250
Celková čítanosť: 837486x
Priemerná čítanosť článkov: 3350x

Autor blogu

Kategórie