olitat

Ha! Náš celým národom milovaný ctihodný pán z Trnavy opäť nesklamal! Ja úbohá, len tak zo zvyku si pustím televízor, a hľa – čo nevidím? Priamy prenos z tlačovej besedy čelných predstaviteľov našej súčasnej oklieštenej koalície. Téma: zastropovanie a kompenzácie cien elektriny a plynu pre firmy. Oj, aký chvályhodný počin, pomyslela som si v duchu, KEBY… Keby po detailnej prezentácii aj päťkrát nezazneli slová: „Samozrejme, náš návrh sa nebude môcť uskutočniť bez schválenia rozpočtu.“ Ako si to preložíte vy? Ja jednoznačne. Hoci nerada, musím použiť presný citát z Trestného zákona: „Vydieranie. /1/ Kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov. /2/ Odňatím slobody na štyri až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a/ závažnejším spôsobom konania, b/ na chránenej osobe, c/ z osobitného motívu, alebo d/ a spôsobí ním väčšiu škodu.“ Iste, ide o psychické násilie, ba až teror, ale ja by som bez zaváhania uplatnila odsek 1, prípadne 2c/. Nuž, nebyť diplomatickej imunity podaktorých „lepších“ ľudí, mohlo by to dopadnúť všelijako! A potom sa k slovu dostala naša celým národom milovaná trstina vo vetre zo Žiliny. Okrem rovnakej vydieračskej rétoriky nám vysvetlila aj to, nakoľko je naša vláda láskavá, že chce prijať uvedené opatrenie. Už viackrát som si všimla, že pri prideľovaní rôznych dotácií sa dotyčná dáma zakaždým tvári, akoby to šlo z jej vlastného osobného účtu a my, chúdence úbohé, máme len držať hubu a byť vďační za tie milodary, čo zavše dokvapkajú aj na naše hlavy. Lenže: milá dáma zo Žiliny je na veľkom omyle! Tie peniaze, o ktorých má dočasne spravodlivo a uvážene spolurozhodovať, sú nás všetkých. My všetci sme sa na ne poskladali, takže mi nehádže k nohám žiadne almužny. A ešte aj s vydieračskými podmienkami… Napokon si všetci aktéri tlačovej besedy odpapagájovali svoje, navzájom sa fiktívne potľapkali po chrbtoch a poďakovali si za to, akú skvelú prácu odviedli. Vážení, mňa by za takú fušerinu každý zamestnávateľ na hodinu kopol do zadku! Takže – výsledok? Náš celým národom milovaný ctihodný pán z Trnavy a naša celým národom milovaná trstina vo vetre zo Žiliny nám jasne vysvetlili, že všetko bude, AK… A kto bude nakoniec ten ZLÝ? No predsa ten, kto nepodľahne takémuto priehľadnému nátlaku! Veď na vine nikdy nie sme MY, ale vždy len a len tí DRUHÍ… Donedávna som bola presvedčená o tom, že ma už hocičo nemôže prekvapiť. Môže! Hm, hm…