Tak v tomto by sa ani divá sviňa nevyznala! Ide o kauzu s veľkým K alebo len o búrku v lyžičke vody? Potrebujem si to sama v sebe ujasniť, preto si zhrniem fakty: Pani ministerka kultúry vymenovala do funkcie nového generálneho riaditeľa SND – nádejného kandidáta, pána Mateja Drličku. Bolo to jej právo i pracovná povinnosť. + + + Nový generál sa po krátkom oboznámení sa so situáciou v podniku v záujme zefektívnenia jeho výkonov rozhodol prepustiť niekoľkých zamestnancov. Bolo to jeho právo i pracovná povinnosť. Bežná prax v každej funkčnej organizácii. + + + Samozrejme, dotknutí zamestnanci sa voči tomu ohradili a začali hlasito protestovať. Vo svojom /podľa nich/ oprávnenom rozhorčení sa obrátili o pomoc na všetky svetové strany. Bolo to ich právo, aj morálna povinnosť v snahe dosiahnuť aspoň nejakú satisfakciu. + + + Trafená hus zagágala a použila /či až zneužila?/ všetky páky, najmä početné blízke vzťahy s najvyššími politickými predstaviteľmi. Bolo to jej právo. + Podaktorí zástupcovia parlamentu si však túto vcelku bežnú kauzu vzali až príliš k srdcu. Na prepracovaného generála začali vyvíjať až neprimeraný nátlak. – – – Frustrovaný vodca si nedal pozor na jazyk a neodpustil si hanlivé poznámky na adresu jednak prepustených zamestnancov, ako aj niektorých poslancov. Nič nové pod slnkom. Koľko takých suchých kvázivtipov sme už počuli? Neúrekom. Lenže: nepatrí sa to, tobôž na medzinárodnej konferencii. – – – Takmer vzápätí si pán riaditeľ uvedomil, aké faux pas spôsobil. Okamžite sa ospravedlnil a pani ministerke /okrem iných variant riešenia/ ponúkol svoju vlastnú demisiu. Bolo to jeho právo i morálna povinnosť. + + + Pani ministerka demisiu prijala. Bolo to jej právo. + A ja sa pýtam: kto na tejto kauze s veľkým K alebo búrke v lyžičke vody nesie najväčší podiel viny? Pani ministerka, prepustení zamestnanci, generálny riaditeľ SND alebo poslanci parlamentu? Netuším. Naisto viem len jedno: každý mal svoju pravdu, a predsa napokon prehrali všetci. Slovami arabských prísloví: „Ľahni si so psom, vstaneš s blchami“, alebo: „Psy štekajú, karavána ide ďalej“. A klasik dodáva: „The show must go on“… Donedávna som bola presvedčená o tom, že ma už hocičo nemôže prekvapiť. Môže! Hm, hm…
Celá debata | RSS tejto debaty