olitat

Stručný popis súčasnej situácie: zúfalý galimatiáš. V tejto rovnici je priveľa premenných a nijaké jasné, logické riešenie. Mám nekonečné množstvo otázok a takmer žiadne odpovede. Ako sa v tom má orientovať bežný radový občan? Pokúsim sa byť objektívna, bez akéhokoľvek nadŕžania tej či onej strane, oprostená od svojich skrytých sympatií i antipatií… Takže poďme na to poporiadku. Referendum? Ak by sa vydaril prvý pokus o jeho vyhlásenie, bola by som všetkými desiatimi za. Ale dnes? Čo by sme ním dosiahli? Kým by sa uskutočnilo a ak by aj bolo úspešné, aby mohli byť predčasné voľby – koľko času by uplynulo pri dodržaní všetkých zákonných vyhlášok, predpisov a reálnych termínov? V lepšom prípade by sme pred konaním riadnych volieb získali maximálne zopár mesiacov. Jednoducho sa musím spýtať: stálo by to za celý ten cirkus? Nejako sa mi to nezdá… A teraz sa pozrime na možnú ponuku volieb – či už predčasných alebo riadnych. Koho by som, prepánajána, asi tak volila? Nuž, v tomto jedinom prípade mám celkom jasno: OĽaNO zaručene nie! Pokiaľ aj naďalej bude ich lídrom náš celým národom milovaný ctihodný pán z Trnavy, niet sa o čom baviť. A zvyšok jeho stáda sa taktiež nemá veľmi čím chváliť… Ako vidím Kiskov nevydarený experiment nazvaný „ZA ĽUDÍ“? Tiež nič moc. Podobne pre mňa platí už uvedené: pokiaľ aj naďalej bude ich líderkou naša celým národom milovaná trstina vo vetre zo Žiliny… Hoci sa za to úprimne hanbím, líder strany Sme Rodina mi je ako chlap vcelku sympatický. Len keby nebolo toho jeho ustavičného lavírovania… Môže sa to zdať čudné, ale o strane SaS by som bola ochotná pouvažovať napriek tomu, že zlé jazyky o pánovi Sulíkovi tvrdia, že je hrobárom každej vlády a preto sa s ním neoplatí veľmi bratríčkovať. Ono to ale bolo trošku inak, však? Tým som sa nenápadne prepracovala až k súčasnej oficiálnej opozícii. SMER-SD? Ďakujem, neprosím. To tu už bolo a nie je múdre dvakrát /či už aj štyrikrát/ vkročiť do tej istej rieky. Dokonca mám pocit, že pán Fico je konečne tam, kde patrí. Zodpovedne vykonáva nesmierne náročnú opozičnú politiku, za ktorú ho obdivujem a chválim. Vyťahuje kauzy, o ktorých by sme ani netušili, tvrdo argumentuje a nekompromisne si ide za svojím… HLAS-SD. Pán Pellegrini je veľký fešák, žiaľ – vláči za sebou bremeno minulosti. Ešte nemal dostatok času na to, aby ma presvedčil. Preto: bez komentára… A to je tak všetko z relevantných možných kandidátov. Slovami nespokojného zákazníka: ponuka veru nestojí za veľa! Popritom treba ešte zohľadniť prípadnú budúcu koalíciu, pretože neverím, že by vo voľbách jedna strana totálnou väčšinou prevalcovala ostatné. Momentálne nikto nechce spolupracovať s nikým. Nádejať sa, že do volieb sa vyprofiluje nejaké celkom nové hnutie či strana, by bola číra fikcia… Keby som žila vo Francúzsku, bez zaváhania by som dala svoj hlas hnutiu Front za oslobodenie záhradných trpaslíkov, u nás doma už neexistujúcej strane Nezávislá erotická iniciatíva alebo Klubu nespravodlivo plešatých. Myslíte si, že žartujem? Ani veľmi nie… Takže som sa oblúkom vrátila na začiatok. V hre je priveľa neznámych premenných, aby z nej mohlo vyliezť aké-také riešenie. A koho by som teda volila? Netuším. Je tu samé „AK“ , „KEĎ“ a „KEBY“. Preto mi zostáva len dúfať, že keď naozaj dôjde na lámanie chleba, čosi z nekonečného vesmíru ma osvieti a ja sa rozhodnem správne… Donedávna som bola presvedčená o tom, že ma už hocičo nemôže prekvapiť. Môže! Hm, hm…