olitat

A je po objektivite! Stačilo mi tak málo: pozrieť si nedeľnú reláciu V politike na stanici TA3. Keby som len tušila, kto v nej bude vystupovať ako hosť, radšej by som si šla dať studenú sprchu. Lenže: som od prírody zvedavá. A obľúbeným príslovím mojej maminky dodávam: „Keď je somárovi dobre, ide sa na ľad šmýkať.“ Úplne zreteľne ju počujem, ako mi do ľavého ucha vyčítavo šepká: „Dievča zlaté, a prečo si to jednoducho neprepla?“ Neviem. Možno som skrytá masochistka… Tentokrát musím TA3 pochváliť. No môj obdiv si zaslúži najmä moderátor relácie, pán Richard Dírer. Veľmi seriózne, pokojne kládol otázky priamo na telo, nedal sa oblafnúť, okamžite odhalil pokusy o vyhnutie sa jasnej odpovedi, nestrpel prázdne vykrúcačky pozvaného hosťa. A ktože ním tak asi bol? No predsa náš celým národom milovaný ctihodný pán z Trnavy! Ak si tým vystúpením mienil získať voličov, u mňa dosiahol pravý opak. Rýchlosťou svetla ma cez pomyselnú deliacu čiaru odpálil rovno do náručia opozície. Vraví sa: “ Nepriateľ môjho nepriateľa je mojím najlepším priateľom“. Môžem potvrdiť… Na drísty typu: „už zase sme premianti Európy v cenách energií“ sme si , žiaľ, ako-tak zvykli, no ďalšími výrokmi prekonával aj sám seba. Opozíciu označil za „totálne zlo“ a „absolútne zlo“ – a to hneď niekoľkokrát. Samozrejme, nemohol nevytiahnuť kartu komunistov horších než boli nacisti a inkvizícia dohromady. Proste obohratá pesnička, pokazená platňa, verklík. V duchu hesla: keď nemáš argumenty, osočuj, nadávaj, ohováraj, klam, zavádzaj, popľuvaj a pošpiň každého, kto sa ti odváži oponovať. Ale – len tak pre istotu – si nabudúce riadne obzriem pána Fica, či mu už rastú tie rožky… Najviac sa mi páčil výrok o tom, ako sa ONI /pán Fico a pán Pellegrini/ JEHO boja. Ešte jeden k dobru: „Sulík je len Ficov poskok. Poslúcha ho na slovo.“ Proste: z každého okrem seba urobil nesvojprávneho blbečka. Nie je to náhodou naopak? Náš celým národom milovaný ctihodný pán z Trnavy namiesto k veci hovoril od veci. Trepal dve na tri. Jemu to možno dávalo nejaký zmysel, ale mne veru nie. V snahe zapáčiť sa divákom sa neštítil ani porovnávať svoje činy s tými minulými „zločincami“. Parafrázujem slová veľkého mysliteľa našej doby: „Nech si národ slovenský zapamätá, že Fico im dal len dvadsať centov, ale od Matoviča dostali 115 eur!“ A znovu mnohokrát zopakované. A znovu akoby to išlo z jeho osobného bankového účtu…Na záver sa dal počuť, že je hetero a pán Dírer je homo, a napriek tomu sú tááákííí veľkí kamoši! A to už je nejaký nový zákon prijatý v skrátenom legislatívnom konaní? Že som ho nezaregistrovala! Odteraz pri každom podaní si ruky musíme všetkým zvestovať aj svoju sexuálnu orientáciu či čo? Kocúrkovo. Najtrápnejší pokus o populizmus všetkých čias. A súčasne najodpornejší… Avšak aby som nebola len negatívna: náš celým národom milovaný ctihodný pán z Trnavy mi konečne vrátil moju milovanú vetu: „Nebojte sa!“ Len keby ráčil vrátiť aj tú druhú časť: „Bude dobre!“ Nuž, možno nabudúce… Donedávna som bola presvedčená o tom, že ma už hocičo nemôže prekvapiť. Môže! Hm, hm…