Je inteligentná a krásna – zvonku i zvnútra, čo pre závistlivú konkurenciu znamená vražednú kombináciu. Ako každý z nás, aj ona má za sebou zopár drobných, nepodstatných prešľapov, ale jej úmysly boli vždy čisté, nepoškvrnené, motivované len obrovským porozumením a láskou k tomu bláznivému ľudskému pokoleniu…
Pani profesorka Iveta Radičová. Na svoju vlastnú škodu som ju roky vnímala skôr ako partnerku skvelého humoristu, nebohého Stanka Radiča, než ako svojbytnú individualitu. No napokon aj v mojich očiach dokázala vystúpiť z jeho tieňa – a to výrazne. Keď vkročila na politickú scénu, trochu ma to prekvapilo, lebo si myslím, že naozaj múdri ľudia buď vedia, že jednotlivec nemá šancu veľa toho zmeniť, alebo z toho marazmu skôr či neskôr znechutene vycúvajú. Napriek urputnej snahe sa to nepodarilo ani pani Radičovej. No slovami klasika: „Nevyskúšaš, nevieš!“ Jedna zo súčasných, neveľkým intelektom disponujúcich političiek sa nedávno vyjadrila, že vláda premiérky Radičovej bola najlepšia, akú sme tu kedy mali. /Veď vravím, že nedisponuje mimoriadnym potenciálom!/ Dovolím si zásadne nesúhlasiť. A znovu platí staré známe: „Šuster, drž sa svojho kopyta!“ V preklade: rob to, v čom sa vyznáš a si dobrý. Aj veľká politika sa dá robiť z úzadia, vo svojom okolí rôznymi spôsobmi ovplyvňovať dianie v spoločnosti a krôčik po krôčiku prispievať k zlepšeniu jej života bez toho, aby daného človeka sústavne monitorovali desiatky kamier…
Na Nový rok sme si pripomínali aj tridsiate výročie vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Oficiálne kruhy sa priam predbiehali v jeho velebení. Avšak na výrokoch typu: „úspešný príbeh Slovenska“ som sa len schuti zasmiala. Ja sama som bola za osamostatnenie, ale skôr z emotívnych než racionálnych dôvodov. Túžila som vedieť, ako obstojíme. A výsledok tridsaťročného experimentu? Podľa mňa skôr trápny, ako hodný chvály. Iste, zopár kladných momentov pripúšťam, ale v celkovom kontexte tie dlhé desaťročia považujem za súbor premrhaných šancí. A náhle – celkom nečakane – sa na televíznej obrazovke v Štúdiu TA3 zjavil môj obľúbený moderátor, pán Richard Dírer, so vzácnym hosťom: pani Radičovou, ktorá nevedomky moje presvedčenie odsúhlasila. Každému, kto má tú možnosť, vrelo odporúčam pozrieť si ten pútavý rozhovor – či už v repríze, alebo na internete. Ručím za to, že nudiť sa nebude nikto. Čo slovo, to perla! Pravdivo zhrnula podstatné uplynulé udalosti, aj s patričným komentárom. Dotkla sa divokej privatizácie, v ktorej sa štátny majetok v hodnote 110 miliárd korún odpredal / rozkradol za 30 miliárd, nástupu moci oligarchov, noci „dlhých nožov“ i kauzy Gorila. Pani profesorka sa však nesnažila za každú cenu iba kritizovať, no vysvetľovala aj príčiny a dôsledky. Dovolím si ju zacitovať: „Ak sa nevysporiadame s minulosťou, nevysporiadame sa ani s budúcnosťou.“ Pokiaľ sme zvolili pštrosiu politiku vyčkávania typu „veď to nejako dopadne, ako vždy“, nemôžeme sa čudovať tomu, že sa krajina neposúva vpred, ba práve naopak: po kratučkom počiatočnom boome sa stále hlbšie prepadávame až na dno nielen v porovnávaní sa s „bratmi“ Čechmi, no aj v celkových hodnoteniach v rámci EÚ. Nevysporiadali sme sa s korupciou, máme vetchý právny štát, kde ešte stále pretrváva „harabinovčina“ na Najvyššom súde, celková nefunkčnosť verejnej správy a sociálnej spravodlivosti. Nádherne sformulovala aj dôsledky nášho konania: enormná miera nespokojnosti občanov, trvalá frustrácia, maximálna nedôvera v štátne inštitúcie, totálna polarizácia názorov a z toho vyplývajúca zlosť, až nenávisť, narušené vzťahy k pilierom istôt demokratického štátu. Najviac sa mi páčili ňou vyslovené paradoxy: paradox progresu polarizácie, paradox progresu neistoty a paradox progresu nedôvery v inštitúcie štátu…
Pani profesorke Ivete Radičovej vyslovujem hlbokú úctu. Javy a fakty pomenúva presne a jasne. Je výnimočným zjavom nielen na slovenskom piesočku sociológov a politológov, ale aj na medzinárodných fórach. Avšak ani pán Dírer sa nedal zahanbiť. Na záver položil zaujímavú otázku: „Pani Radičová, a kde vidíte Slovensko o ďalších tridsať rokov?“ Odpoveď múdrej ženy ma šokovala: „V ospravedlnení sa našej generácie tým ďalším – našim vnúčatám. Za to, že tých „našich“ tridsať rokov sme do značnej miery premárnili zbytočnosťami a krajinu im zanecháme s obrovskými dlhmi. Morálnymi, etickými, enviromentálnymi…“ No veď vravím – je to veľmi múdra dáma!
Pre: Milan1. Na revanš som rada ja, že si sa... ...
Predovšetkým, som rád, že si o Radičovej... ...
Celá debata | RSS tejto debaty