olitat

Žaneta si zapálila ďalšiu cigaretu a pokojne pokračuje v rozprávaní …

„Už som spomínala, ako veľmi mám rada sex a všetko, čo sa sexu týka. Jednoducho ma to baví. V šestnástich som už mala za sebou niekoľko stoviek pohlavných stykov. S niekoľkými desiatkami mužov. Tak prečo by som nešla aj za prachy? Pre mňa v tom už nebol veľký rozdiel. Nejaký áno, ale nie veľký. Veď v Prahe ma nikto nepozná, no nie? Tak som si vtedy hovorila. Zábavy si užijem dosýtosti a ešte mi za to aj zaplatia… Do Prahy sme pricestovali skoro ráno. Ešte bola tma. Ihneď sme sa pobrali k Lindinej kamoške, ktorá v Prahe bývala. Tak to bolo dohodnuté. Že u nej budeme tie dva týždne nocovať. Alica nás už čakala. Bol to veľký byt. Nám štyrom vyhradila jednu izbu. Bývala tam s manželom a malým deckom. Bola to tiež Slovenka, čo donedávna šliapala chodník. Teda – kým neotehotnela. Zoznámili sme sa. Vyzerala celkom fajn. O nočnom živote Prahy vedela všetko. Ochotne nám poradila, čo a ako. Po jej siahodlhej inštruktáži sme vyrazili do ulíc. Celý deň sme sa túlali po Prahe. Bola som ňou nadšená. Vliezli sme do každého obchodu, poprezerali si všetky stánky, čo nám prišli do cesty, v každom bufete sme niečo okoštovali. Bolo to ohromné. Ako školáčky na výlete. Praha sa mi okamžite úžasne zapáčila. Bolo to celkom iné, ako tu v Bratislave. Také nejaké väčšie, rušnejšie, veselšie, zaujímavejšie… Okrem iných somarín sme si nakúpili aj kopu frcgúm. To ako na večer. Mala som ich plnú kabelku. Alica nám poradila aj to, ako sa máme obliecť. Aby sme k sebe zvábili klientov, upútali ich pozornosť. Že to má byť niečo rajcovné. Nemala som so sebou nič extra špeci. Nahodila som sa ako na nejaký domáci žúr. Lesklé, vypasované elasťáky, vysoké štekle a krátke, obtiahnuté bolerko, čo mi siahalo zopár centimetrov pod prsia. Kus drieku som mala holý. Bolo ešte teplo. Septembrové babie leto…

Okolo desiatej večer sme už všetky štyri stáli na chodníku. V takej bočnej uličke blízko veľkého námestia. To nám odporučila Alica. Že tam sa najlepšie hýbu kšefty. Že aj cez deň tam postávajú k*rvy a poliši si nemôžu nijako pomôcť. Pasáctvo je trestné, prostitúcia nie. Tak čo môžu robiť? Tak akurát prizerať sa. V čase, keď som tam bola ja, mala polícia celkom iné starosti ako zaoberať sa pracujúcimi štetkami. Ani ich vidieť nebolo. Tuším chodili kanálmi…

Stáli sme s kamoškami v hlúčiku a sledovali situáciu. Ako frčia kšefty. Bolo tam strašne veľa báb. Pasákov nebolo vidno. Posedávali v okolitých kaviarňach, baroch a reštikách. Každá kočka však nejakého mala. Tuším iba my štyri sme tam boli na vlastnú päsť. Veď sa to hneď aj prejavilo… Po minúte či dvoch k nám prišla taká vysoká, odfarbená blondína. Za ňou v závese dve ďalšie. Okamžite sa do nás pustili. „Co tady vokouníte?“ osopili sa na nás. „Padejte vocaď, tohle je náš rajón. Zmizte! Jděte si stoupnout někam jinam, jo?!“ My sme sa ale nedali. Jednak sme boli štyri, a jednak nám Alica povedala, že pasákov sa nemusíme obávať. Že tí nezasiahnu. Nechávajú to na dievčatách, aby si to medzi sebou vybavili. „A ty sa čo staráš, há?“ odvrkla som. „Ja si môžem chodiť a postávať, kde sa mi zachce. A teba je do toho veľké h*vno! Je to tvoja ulica? Nie je. Tak odpáľ, ty štetka, a nezacláňaj!“ Bolo to čudné, ale zabralo to ihneď. Asi na nás videli, že sme odhodlané na všetko a že to myslíme smrteľne vážne, že tam mienime zostať. A ešte k tomu – ani jedna z nás nebola žiadne tintítko. Tá najmenšia mala meter sedemdesiatjeden plus podpätky. S kilážou to bolo obdobné. Vychrtnuté vyžle sme teda neboli. Ani jedna. Slečny-panie domáce ešte mali zopár sprostých hlášok na našu adresu, ale po chvíli sa s dlhými nosmi pobrali späť na svoje fleky. Potom už dali pokoj. Celé tie dva týždne, čo sme tam večer čo večer zarábali, sa na nás síce mračili, ale to bolo aj všetko.

Ešte som ani nedofajčila prvú cigaretu, keď pri nás zastavilo auto. Taký sympatický chlapík. Naklonil sa a cez stiahnuté okienko na nás zakýval. Vybral si mňa. Podišla som k nemu bližšie. „Za kolik?“ spýtal sa. „Podľa toho, čo chceš,“ odpovedala som tak, ako nás to Alica učila. „Obyčejně.“ „To je za tisíc.“ „Beru.“ Otvoril dvere auta a ja som si k nemu prisadla. Nemala som ani potuchy, čo teraz. Alica síce vravela, kam sa potom chodí, ale ja by som to vtedy ešte sama nenašla. Chlapík to našťastie vedel aj sám. Zatiahol za roh, do takej úzkej vedľajšej ulice. Bolo tam ticho ako v hrobe. Ticho a pusto. Veľa sme toho nenarozprávali. Vytiahla som prezervatív, zhrnula elasťáky. Nohavičky som z praktických dôvodov nemala, ani podprsenku. Trošku ma postískal, ocicmal, šup-šup a – bolo po zábave… Obaja sme sa mlčky upravili. Chlapík zaplatil podľa dohody a odviezol ma nazad. Vystúpila som a ešte sme si zakývali. So spokojným úsmevom odfrčal. To bolo všetko. Celá sranda netrvala ani pätnásť minút. Aj s cestou…

Kamošky som nikde nevidela. Aj ony hneď klofli klientov. Tam to išlo ako na bežiacom páse. O chvíľu – rovnako ako ja – Linda vystúpila z nejakého auta. Po nej aj zvyšné dve. Ani sme si nestihli nič povedať a už pri nás zastavil ďalší záujemca, Znovu som to bola ja, koho si vybral. Nastúpila som…“ …..POKRAČOVANIE NABUDÚCE.