olitat

A Žanetin príbeh pokračuje…

„Dievčatá postávali na chodníkoch. Fajčili sme, občas sme sa trošku prešli, a tie, čo sa stihli skamarátiť, sa spolu zhovárali. Aj ja som si tam po nejakom čase našla zopár kamošiek, ktoré neboli až také tupé ako väčšina dievčat.

Bola tam pestrá všehochuť z každého druhu. Z národností to boli Rusky, Jugošky, Gruzínky, Češky, Arménky, Poľky, Rumunky. Videla som aj zopár Talianok, ale to iba málokedy – keď sme im vliezli do revíru. Ony sa zvyčajne držali pospolu, v domácich teritóriách, kam sme my nechodievali. Najviac zo všetkých tam však bolo Sloveniek. Dovtedy som to ani netušila. Vždy som doma počúvala iba o Češkách. Nie je to pravda. Najmenej každá druhá šľapka bola Slovenka – aspoň vtedy, keď som tam bola ja. Až som sa niekedy čudovala, kde sa tam všetky nabrali. Taká malá krajina ako Slovensko a toľko k*riev…! Stovky a stovky… Aj vekové a výzorové kategórie tam boli všelijaké. Blondínky i čiernovlásky, malé, veľké, chudé i úplne tučné. Vyložené krásavice, aj doslova ohyzdné škraty. Väčšina dievčat mala niečo medzi pätnástimi a dvadsiatimi rokmi. Našlo sa aj niekoľko strhaných tridsiatničiek, ale na menej ako pätnásť nevyzerala ani jedna. Pomerne častým úkazom tam boli tehotné ženy. Obrovité brušiská im trčali dopredu a ony pritom makali. Na nezáujem klientov sa nemohli sťažovať. Občas sa mi pri tom pohľade aj zdvihol žalúdok. Ani som si nevedela predstaviť, ako v takom stave môžu kefovať.

Po obhájení si svojho územia pred ostatnými štetkami už všetko išlo ako po masle. Zastavilo pri mne auto alebo dáky cyklista. Chlapík povedal, čo chce, a ja som mu povedala svoju cenu – po prepočítaní veľmi podobnú tým v Prahe. Všetci pasáci sveta sa tuším dohodli na jednotných tarifách. Za obyčko 30, 40 eur podľa toho, nakoľko zámožného som ho odhadla podľa auta a oblečenia. Za každý iný spôsob mrdačky boli príplatky: 5 až 10 eur. Platilo sa vopred. Odviezli sme sa na nejaké parkovisko alebo veľké, opustené stavenisko a tam sme si to rozdali. Zásadne s gumou. Našlo sa veľmi veľa mužov, ktorí odo mňa žiadali j*bačku bez ochrany, ale s takými som nikdy nešla. Povedala som len: „Na to si nájdi nejakú inú. Hen ich máš dosť!“ Vždy to prijali pokojne a odfrčali o kúsok ďalej. Ani jeden sa nezačal rozčuľovať. Na to tam bol priveľký výber, aby im to stálo za to. Priveľký výber tých dievčat, čo mrdali aj bez ochrany. Všetky sme vedeli, ktoré to sú, a tak sme im my ostatné takých mužov dohadzovali. Ja by som sa na také dačo v živote nedala nahovoriť. Ani s Maročanmi som nikdy nešla…

Väčšina zákazníkov boli Taliani a práve tí Maročania. Občas dáky Nemec, Jugoš, Grék, sem-tam aj Brit či Francúz. Mnoho Talianov sa mi úplne hnusilo. Doslova páchli od špiny. V tom Taliansku to je všeobecne dosť smutné s bežnou každodennou hygienou. Vo mne až nadosmrti zostane zafixovaný dojem, že Taliansko je špinavá krajina. Prenádherná, ale špinavá… Aj tí Maročania mi hrozne smrdeli. Aj špinou, ale ešte čímsi, čo sa mi strašne hnusilo a od čoho sa mi nechtiac chcelo zvracať. Netuším, čím to bolo – možno zo všetkej tej cibule a cesnaku, čo požrali, tak príšerne zapáchali. Nikdy som nešla ani s černochom. Nie z rasizmu. Z prirodzeného, živočíšneho odporu. Okrem toho sa tam o nich povrávalo, že nezriedka dievča počas alebo po styku zabijú. Že sa v tom vyžívajú. Nemienila som to riskovať. Na môj vkus boli príliš divokí. Aspoň tí, ktorí tam chodili…

Odmietala som aj takých, ktorí do mňa chceli strkať rôzne predmety. Z počutia som vedela, aké praktiky takí muži používajú. Nasilu do dievčat strkali všelijaké fľaše, nádobky so sprejom alebo rôzne poupravované obušky a napodobňovali pohlavný styk. Pritom sa odbavili… A ešte v jednom prípade som odmietala zákazníkov. Odzadu. To je azda jediný spôsob, ktorý som nikdy nerobila a asi už ani nebudem robiť. Nielen v kšefte, ale ani s priateľom. Neviem prečo, ale toho sa bojím. Nepripadá mi to správne a prirodzené…

Do toho, s kým idem či nejdem, mi Branko nekecal. Celkom to nechal na mňa. Na môj úsudok, stupeň môjho odporu a na moje prirodzené inštinkty. A ani nemal prečo kecať. Klientov som mala niekoľkokrát viac ako iné ženy. Preto som si mohla dovoliť vyberať si. Ani raz som na ďalšieho chlapa nečakala dlhšie než tri, štyri minúty. Bola som v jednom kole. Fachčila som prakticky bez prestávky. Bez akejkoľvek domýšľavosti môžem s čistým svedomím povedať, že som tam bola hviezdou. Bez konkurencie.

Po nejakom čase to zaregistrovali aj ostatní pasáci, Brankovi kvázi-kamoši. Chceli ma od Branka kúpiť. Posledná, najvyššia ponuka znela: „Branko, ty mi dáš Žanetu a ja ti za ňu dám Zuzu, Irinu, to moje dvojročné Audi a ešte ti aj doplatím, čo si povieš. Čo ty na to? Berieš?“ Branko nevzal. Bol by blázon. V tom čase som mu noc čo noc zarobila 800 až 1.000 eur…..“ …POKRAČOVANIE NABUDÚCE …