Založ si blog

Hm, hm 100. Pani Čaputová, hanbím sa za Slovensko!

V svojom živote som už videla veľa biedy. Najchudobnejšie slumy v Indii či Brazílii, deti s nafúknutými bruškami umierajúce od hladu v Afrike, navštívila som nejednu zaostalú osadu aj na Slovensku. No napriek tomu ma šokoval pohľad na chudobu a podmienky, v akých doslova živorí časť našich spoluobčanov. Pretože oni nežijú, len krátkodobo existujú…

Včerajšie hlavné správy všetkých televízií sa venovali najmä trom ústredným témam: návšteve amerického prezidenta na Ukrajine, výročiu tragického úmrtia novinára a záchrane odloženého psíka. Iba televízia Markíza ako jediná si všimla aj inú príšernú udalosť: smrť mesačného dieťaťa z dôvodu zanedbania starostlivosti v obci Richnava. Odvážny reportér do hĺbky rozobral detaily jeho krátkeho príbehu, skutočne investigatívne hľadal dôvody jeho skonu, pátral po príčinách, vyspovedal zopár svedkov, poukázal na podmienky, v ktorých ten malý človiečik mal vyrastať. A akonáhle som sa s nimi oboznámila aj ja, musela som skonštatovať, že nemalo ani najmenšiu šancu dospieť…

Ešte raz opakujem: nie som naivná, videla som a zažila už kadečo. Ale také niečo, ako v spomínanej Richnave, ešte nikdy. Tu, u nás na Slovensku. Nie celá osada je rovnako spustnutá. Avšak tá časť, o ktorej hovorím, leží doslova na smetisku. Nemienim sa tu zaoberať filozofickými úvahami o tom, kto alebo čo ten stav zapríčinil. No zatiaľ čo my sa z pohodlia domova škriepime o vhodnosti historicky podmieneného označenia Cigán alebo moderne populistického „korektného“ Róm, tam zomierajú deti. Medzi odpadom. Bez pitnej vody, odkázané len na odber z kontaminovaného potoka. Bez dodržiavania elementárnych hygienických štandardov. Pod provizórne zhotovenými prístreškami z nazbieraných diek. Bez kúrenia, bez energií. So spaním prakticky na holej zemi…

Pani Čaputová, videli ste včerajšie správy? Ak nie, obetujte tomu desať minút svojho vzácneho času a pozrite si reprízu! A ak ste tú reportáž videli, ako sa vám po nej spalo? Ako to, že už nebijete na poplach? Prešlo už 24 hodín a ja som ešte stále nezachytila mobilizačné záchranné bubny, ani trúby. Milujem zvieratá a obzvlášť psíky, ale nikdy by som ich neuprednostnila pred ľudským životom. No verte či nie, o zatúlané a týrané nemé tvory sa staráme lepšie, než o omnoho viac zbedačených dvojnožcov. Ako je to možné? Dokedy mienime zatvárať oči pred najkrutejšou slovenskou realitou? Počas pandémie či prílivu utečencov sme sa dokázali zmobilizovať a vysporiadať s takým obrovským problémom? A kde na rebríčku hodnôt zostali naši spoluobčania, ktorí si sami z rôznych príčin nedokážu pomôcť? Kde je naša ľudskosť, empatia, súcit a pochopenie? Elementárny humanizmus…

Už Mária Terézia začala s ozdravným procesom. V našich novodobých dejinách sa pokusy o nápravu datujú do čias spred troch generácií. Povedalo sa A, no s B sa už nikto neunúval. Namiesto progresu zaznamenávam výrazný posun vzad. A ja sa dnes pýtam: kde sú všetky zodpovedné organizácie? Ako to, že systematicky nekonajú? Nestálo by to ani miliardy, dokonca ani milióny eur! Iba záujem a kus poctivej sociálnej práce! Nepoznám do detailov všetky štruktúry riadenia štátu, preto sa pýtam: kto kontroluje totálnu pasivitu miestnych úradov Richnavy a susednej Kluknavy, ktoré si už dlhé roky daný problém prehadzujú zo strany na stranu ako horúci zemiak? Čo na to hygiena, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Ministerstvo práce a sociálnych vecí, ombudsman – komisár pre deti, humanitárne organizácie, stavebné úrady, Ministerstvo školstva, Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske otázky, cirkev, Červený kríž, rôzne občianske charitatívne organizácie, dobrovoľníci…?! Ako to, že niekedy sa vieme zomknúť a inokedy sa s odporom radšej odvrátime? Dokedy to mienime tolerovať? Veď aj hociktorý mestský bezdomovec má vhodnejšie podmienky úspešného prežitia, než aké majú tie úbohé deti zo smetiska…

Vážená pani Čaputová, ja nemám možnosť aktívne napravovať krivdy spoločnosti, ale vy áno. Prosím, preverte si fakty. Nie, nemusíte tam ísť osobne – na to by ste potrebovali rybársku výbavu, pretože klasické gumáky po kolená by vám nestačili na prebrodenie sa cez tú špinu, odpadky a výkaly, v ktorých zaživa odhnívajú stovky mladých životov. Úplne by mi stačilo niekoľko hodín, ktoré by ste od zeleného stola venovali skutočnej biede Slovenska. Od stola, ku ktorému by ste zvolali zástupcov všetkých dotknutých organizácií, v ktorých rukách je konkrétne riešenie predmetnej otázky. Stačilo by sedem statočných so zanieteným, priam buldočím kormidelníkom, ktorí by dokázali nielen povedať A i B, ale aj C a D. V tomto výnimočnom prípade by som sa neštítila použiť všetky dostupné prostriedky – od jasného podplácania spočiatku neochotne spolupracujúcich osadníkov priamymi drobnými finančnými príspevkami či hustým vareným gulášom za účasť na osvetových besedách, veľkoplošnej dezinsekcii a deratizácii i povinných lekárskych prehliadok, cez hrozbu zásahu ozbrojených zložiek, až po vydieranie a tvrdý nátlak v prípadoch odmietania možnosti presídlenia. Kam? Pre pacientov v karanténe a imigrantov sa miesto našlo, a zrazu to nejde? Unimobunky sú takmer za facku a po dôkladnej likvidácii okolitého nánosu exkrementov by sa dali osadiť na pôvodnom území osídlenia. Niektoré sa ponúkajú len za odvoz. Obytné kontajnery, vojenské stany, darovaný nábytok, sponzoring, verejná zbierka – všetko s minimálne vynaloženými prostriedkami. Stačilo by tak málo: správny manažment a aspoň to najhoršie „A“ by sa dalo do pol roka vyriešiť…

Vážená pani Čaputová, ste žena a matka, najvyššia hlava štátu. Preto sa pýtam práve vás: dokedy ešte sa budeme ticho prizerať, ako na slovenských smetiskách zomierajú slovenské deti?!

Hm, hm 210. Ako som sa priplietla k demonštrácii

11.07.2024

Istý čas som pracovala v nemeckom Mníchove. Tých, ktorým sa v tomto momente perverzne rozžiarili očičká, musím trpko sklamať. Nie, nerobila som tam sociálnu pracovníčku, ale pôsobila som vo svojom pôvodnom odbore: ako projektantka – statička, v serióznom projektovom ústave. V tých časoch Slovensko zachvátil prudký dočasný úpadok stavbárskeho remesla a nemecké [...]

Hm, hm 209. Ach, tí nerváci !

04.07.2024

Vo svojom živote som mala zopár partnerských vzťahov. Okrem jedného mali všetky bez výnimky obdobne rovnaký priebeh. Začínali bezhlavou zamilovanosťou, ktorú skoro vystriedal zvyk, nuda, až sa zrútili do priepasti minulosti. S každým som sa rozišla v dobrom. Vystrelila zátka perlivého, občas nasledoval aj posledný sex. So všetkými sme dodnes skvelými priateľmi. So [...]

Hm, hm 208. Šutaj Eštok boduje!

05.06.2024

Sú ľudia, ktorí sa pod ťarchou postupujúcej pracovnej kariéry zosypú. Neunesú zvýšenú zodpovednosť, ani náročnosť kladených požiadaviek. V krátkom čase sa vám rovno pred očami akoby rozpadali, láme sa aj ich charakter. No sú aj takí, čo vám priamo pred vami rastú, vyvíjajú sa. A niekedy to vyzerá tak, že čím viac im na chrbát naložíte, tým lepšie sa im vodí. [...]

Donald Trump

Trumpov tím nezaháľa: Harrisová je horšia než Biden, vyhlásil. Majú plán 'politického útoku'

21.07.2024 22:24

Republikáni volajú aj po odstúpení z prezidentské­ho postu.

Election 2024 Biden

Biden odstúpil z boja, aby porazil Trumpa. Chce zachrániť demokratov a Ameriku

21.07.2024 21:56

Demokratický prezident Joe Biden sa dnes rozhodol odstúpiť z boja o znovuzvolenie, ale čaká ho ešte posledný zápas.

Biden

Biden odstupuje z boja o Biely dom, podporil viceprezidentku Harrisovú

21.07.2024 20:02, aktualizované: 22:16

Myslím, že je v najlepšom záujme mojej strany a našej krajiny, aby som odstúpil, bolo mi cťou, uviedol prezident USA.

Dúhový Pride 2024 v Bratislave, LGBT pochod

Na Pride v Nemecku prišlo vyše milión ľudí. Je to významná demonštráciu za demokraciu, povedal tamojší minister

21.07.2024 18:37

Podujatie Lauterbach označil za "veľmi významnú demonštráciu za demokraciu, slobodu, za práva" kvír ľudí.

olitat

Len ďalšia Blog - Pravda stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 210
Celková čítanosť: 716406x
Priemerná čítanosť článkov: 3411x

Autor blogu

Kategórie