Na jednej strane by sa mohlo zdať, že september je ešte veľmi ďaleko, ale na tej druhej – čas letí ako splašený. Deň „V“ tu je čochvíľa a ja stále nie som rozhodnutá, komu ten svoj maličký hlas odovzdám. Hoci ustavične porovnávam, sledujem, hodnotím, pridávam aj odoberám dobré či zlé bodíky, naozaj sa neviem definitívne prikloniť na tú alebo onú stranu. A lídri všetkých možných kandidujúcich mi to ani len v náznaku neuľahčujú. Ba práve naopak, sťažujú. Ako si môžem zodpovedne vybrať, keď sa viackrát za deň v médiách objavujú celkom protichodné názory? Slovo proti slovu, tvrdenie proti tvrdeniu. Mám to šťastie /či smolu?!/, že vďaka svojmu pracovnému režimu väčšinu tlačoviek a vyjadrení môžem sledovať naživo alebo tie najzaujímavejšie si neskôr dohľadať, no ako má všetky súvislosti relevantne posúdiť bežný občan, zapriahnutý v kolobehu „škôlka – škola – práca a späť, nevyhnutné domáce práce – venovanie sa deťom a partnerovi“ ? Čím sa budú riadiť tie státisíce voličov, ktoré jednoducho nedovidia pod pokrievku, pretože nestíhajú? Budú sa riadiť čuchom, intuíciou alebo iba osobnými sympatiami a antipatiami? Či mnohí radšej mávnu rukou nad tým politickým galimatiášom a nezúčastnia sa vôbec?
Ja sama som pevne rozhodnutá k tým urnám v septembri pristúpiť a pokiaľ to bude len trochu možné, zodpovedne a právoplatne odvoliť. Iba s tým výberom som na vážkach. Do jedného ucha čosi našepkáva malý anjelik, do druhého zas čertík. No namiesto toho, aby mi múdro radili, oveľa častejšie sa škriepia sami medzi sebou, takže tá definitíva zostáva opätovne len na mne. Preto som prinútená byľku si v hlave upratať. I zvolila som najstarší spôsob na svete: ako keď si máte vybrať medzi dvomi /či viacerými?!/ prijateľnými uchádzačmi o vašu dušu, ruku a následne celé telo… Klady a zápory. Moje priority a neprekonateľné rozdiely. Možné kompromisy a striktné odmietnutia. Výsledok by mal byť viac než jasný… Či?
Skutočne nie som schopná zakaždým jasne rozpoznať lživé tvrdenia, zavádzanie a pravdu pravdúcu – na to by som potrebovala do hĺbky preštudovať každý jeden spis, na vlastné oči si overiť fakty, prerátať numerá z mnohých oblastí spektra a to nie je z nás schopný vari nikto, dokonca ani ten, kto sa tým bezprostredne živí. Čiastočne by to azda dokázali stokrát múdrejšie hlavy, než mám ja /alebo si to aspoň o sebe myslia/, no mne zostáva použiť najpraktickejšiu vylučovaciu metódu. Plevy treba vybúchať, zdravé obilie spracovať. V už nelegálne prebiehajúcej predvolebnej kampani sa úplne všetky kandidujúce strany a hnutia priam predháňajú v sľuboch na tému budúcej prosperity Slovenska, náprav chýb a omylov minulosti, náčrtov zlepšenia pomerov v zdravotníctve, školstve, reálnej dostupnosti bývania, vymožiteľnosti práva, potláčania kriminality každého druhu a podobne, preto nemá veľký zmysel sa tým zaoberať, keďže absolútne netuším, kto to myslí vážne alebo kto je vôbec schopný tie sľuby aj uskutočniť.
Takže – čo je naozaj dôležité pre mňa? V prvom rade, aby sa do našich najvyšších politických štruktúr nedostali nijakí „kockáči“, ale osvietené hlavy hodné vyspelej civilizácie 21. storočia. Samozrejme, na čele s odborníkmi pre jednotlivé rezorty. Druhá podmienka bezprostredne súvisí s tou prvou – chcem, aby sa naša krajina zaťato neorientovala iba na jednu svetovú stranu, ale vyrovnane spolupracovala so všetkými krajinami, s ktorými by sme dokázali komunikovať: či už na diplomatickej alebo hospodárskej úrovni. A je mi celkom fuk, či to bude západ, východ, sever alebo juh. Veď ja predsa nemám výhrady proti radovým občanom Ruska či Bieloruska – vari iba to, že nie sú schopní sa vzoprieť svojim diktátorom! No v súčasnej situácii by sa to pravdepodobne nezaobišlo bez občianskej vojny a preliatia ďalších hektolitrov nevinnej krvi. Ale v lepšej blízkej budúcnosti? Prečo sa od nich celkom dištancovať, keď sa konečne pominú zjavy typu Putin, Lukašenko a spol.? Rýchlo sme zabudli na to, že my sme zohýbali chrbty štyridsať rokov a nebyť Gorbačova, ktorý sa v pravej chvíli zjavil na scéne, ktovie čo by s nami bolo dnes?
Priehľadní populisti ustavične kvákajú o proeurópskom smerovaní Slovenska. Som za. Lenže, neviem ako vy, ale ja som Európanka od narodenia – všetky následne uzavreté dohody iba písomne potvrdili už dávno jestvujúci status. Primárne sa definujem ako človek, potom žena, hrdá Slovenka, príslušníčka európskej komunity a pre zelených mužíčkov s anténkami sa radím medzi pôvodných obyvateľov planéty Zem v galaxii Mliečna dráha ….. POKRAČOVANIE NABUDÚCE …..
Evidentne sme na podobnej vlne. Akoby si mi... ...
Ako každé voľby niet si z čoho vybrať. Takže... ...
Súhlas - výber nič moc, preto si potrebujem... ...
Hm! Bordel tu vládol vždy alebo vládla mafia.... ...
To je jasné - už inde som sa vyspovedala z... ...
Celá debata | RSS tejto debaty