olitat

Ľudská nenávisť, zloba, závisť a žiarlivosť nemajú hranice. U niekoho sa skrývajú hlboko pod povrchom a prejavia sa len vo výnimočne vypätých situáciách, v mnohých je však všadeprítomná, umiestnená tesne pod kožou, ochotná kedykoľvek vytrysknúť na objekt záujmu v hustom prívale žeravej lávy. Neraz vonkoncom nezáleží na tom, kto je konečným cieľom zabijackeho útoku, pre epicentrum je podstatné iba to, aby si mal na kom schladiť rozbúrené emócie, načas si uľaviť. A ktorej sopke záleží na tom, akú škodu tým ohnivým prúdom napácha či akú spúšť po sebe zanechá? Žiadnej. Je to predsa prírodný živel, však? Pompeje by o tom vedeli povedať svoje…

Vďačným terčom odovzdávania najtemnejších emócií človeka sú odjakživa verejne známe alebo verejne činné osobnosti. A kto iný do tej roly pasuje lepšie než hlava štátu? V našom priestore a čase to je nepochybne pani prezidentka Čaputová. Občas sa mi zdá, že jej sa vyčíta vari všetko, ešte aj to, že si vôbec dovoľuje dýchať! Okrem niekoľkých vzácnych hodín ustráženého súkromia je zvyšok dňa pod ostrým dohľadom celej verejnosti, ktorá dopodrobna skúma a hodnotí každý jej krok, gesto, úsmev, vyrieknuté slovo… Nie je to ľahká pozícia. Hoci musela vopred tušiť, do čoho ide, pochybujem, že si to predstavovala práve takto…

Nedávno sa pani prezidentke dostala snáď najtvrdšia kritika, keď sa počas jej účasti na mimoriadne vzácnej korunovácii v Londýne na Slovensku vyskytla ďalšia /koľkáta už?!/ zo série politických kríz a ona sa okamžite nevrátila domov, aby ju promptne vyriešila. Už vtedy som nesúhlasila s oficiálnymi výzvami špičkových predstaviteľov našich strán a hnutí, aby sa urýchlene dostavila na Slovensko. Načo by to bolo dobré? Nemám rada prázdne gestá, ktoré sú iba gestami bez praktického významu. Tobôž v časoch vyspelých komunikačných technológií! Predsa bola o všetkom informovaná, bez prerušenia príjmu, tak čo už záležalo na jednom dni? Parlament i členovia vlády už premrhali toľko vzácneho času, že až! Odsúvali, prehadzovali a doslova likvidovali jeden termín za druhým – celé týždne a nekonečné mesiace, a jej teraz budú vyčítať jediný deň k dobru, ktorý si aj tak vonkoncom nemohla dosýtosti vychutnať, pretože ho beztak strávila premýšľaním nad vzniknutou situáciou? A kto z nás si všimol, že okamžite po návrate domov bola dokonale pripravená a odhodlaná predložiť nielen riešenie, ale aj ustanoviť do funkcie nového povereného premiéra vlády? To sa znovu pýtam len ja, kedy to stihla? Predsa to nie je len tak, ako keď kúzelník vytiahne dákeho zajka z čarovného klobúka! K takému úkonu boli nevyhnutné hodiny predchádzajúcich úvah a jednačiek, kým k danému aktu došlo. A namiesto pochvaly sa dočkala čoho? Opätovných záporných komentárov v zmysle: no už nám chýbal len Maďar Ódor na čele Slovenskej republiky! Ani nie desať minút po jej oznámení! To nám už všetkým zaradom švitorí? Nech je to trebárs aj hotentot z buša, len nech je ochotný vôbec sa toho dočasného postu ujať! Navyše, ak ide o špičkového ekonóma! Ja osobne to pani Čaputovej ani zamak nezazlievam, ale naopak – u mňa má za kvalitne a súčasne pohotovo odvedenú prácu jednotku s hviezdičkou!

Hoci to tak niekedy nevyzerá, patrím medzi homo sapiens, preto sa sama seba musím spýtať: odkiaľ vyviera tá neutíchajúca nevraživosť voči pani Čaputovej? To si nikdy nezaslúži aspoň jednu, jedinú maličkú pochvalu? Je predsa krásna, inteligentná, vzdelaná i pracovitá! Alebo žeby práve tieto jej vlastnosti boli niekomu tŕňom v oku? Istej skupine našich popredných politikov zaručene. Aspoň tomu dokonale rozumiem, pretože na rozdiel od nich si naša hlava štátu v rebríčkoch obľúbenosti stále drží popredné miesto. Je zrejmé, že v tomto prípade ide o snahu ju zdiskreditovať. Ale čo zvyšok negatívnych komentátov, ktoré sa na jej hlavu sypú zo všetkých strán? Najmä výčitky na adresu jej elegantného obliekania sa mi pripadajú viac než smiešne. Boli by sme radšej, keby nás reprezentovala v jutovom vreci a gumákoch? To tu už predsa bolo! Podaktorí sme ešte nezabudli na časy, keď nebohý pán Havel musel vystriedať pohodlné rifle za zle padnúce obleky, alebo keď náš minulý prezident Šuster musel vymeniť stavbársku keľňu a montérky za pero a kravaty, ktoré ho teda očividne riadne škrtili! Taktiež pán Gašparovič sa nevyvaroval desiatkam protokolárnych prešľapov. A aká bola naša reakcia? Blahosklonné, chápavé, zhovievavé úsmevy a – to bolo všetko. V čom je to iné pri posudzovaní našej súčasnej hlavy štátu? Prekáža niektorým mužom, že ide o ženu? A navyše o úspešnú ženu? To majú natoľko chabé sebavedomie, že tú horkú pilulku nedokážu prehltnúť? A nielen muži. Ani mnoho žien v ostrej kritike nezaostáva. Pani Čaputová sa elegantne oblieka? Ihneď nasleduje spŕška komentárov: no veď ona na to má! /Už málokto vidí, že pracuje 14 hodín denne vrátane víkendov…/ A videli ste, ako sa nosí? Ako pávica! /Tuší niekto, že to sú tvrdo vydreté a nacvičené postoje, trénované pod dohľadom odborníkov, bežne aplikované na verejne vystupujúce osoby?!/ A počuli ste už tú jej príšernú angličtinu? No hrôza…

Pripadá mi celkom interesantné, že všetko, čo sa podaktorým na pani prezidentke nepozdáva, mne sa naopak páči. A pravdepodobne aj viacerým iným, keďže v poslednom prieskume medzi radovou populáciou dosiahla až 40-percentnú obľúbenosť… No dosť bolo chvály. Predsa len sa našlo niečo, čo pani prezidentke Čaputovej ostro vytýkam aj ja, a to že podľahla nátlaku zo strany vtedajších koaličných politikov a svoj pôvodne určený termín konania predčasných parlamentných volieb z prvého polroka predĺžila až do konca septembra. Keby tak neurobila, všetko sa mohlo vyvíjať inak…

Hja, lenže po bitve je každý generálom a rozliate mlieko do krabičky späť nepozbieraš. Čosi zlíže kocúr, na zvyšok použiješ mokrý vecheť. A potom porozmýšľaš, ako ďalej. Hrať musíš s takými kartami, aké boli rozdané. Ako náš nebohý tatko vždy vravieval, výhra nezávisí od počtu túzov v ruke, ale od hráča. A ten naozaj dobrý si poradí aj s mizernou kartou…