olitat

Sú dve možnosti: alebo mám o koliesko menej ja, alebo Matovič. V súlade s mojou vrodenou drzosťou by som stavila na neho. Hoci pravidelne trénujem svoje šedé mozgové bunky lúštením rôznych komplikovaných hlavolamov, krížoviek či náročných skladačiek a hádaniek, na jeho mentálne excesy to nestačí. Úspešne dešifrovať posolstvá nášho celým národom milovaného ctihodného hetero pána z Trnavy je ustavične náročnejšie, niekedy až nemožné. Najmä tých z posledných dní…

Okrem zarytých zaslepencov s klapkami na očiach je Matovičovo chválenkárstvo medzi občanmi povestné. A ak do neho primiešame aj hromadu arogancie a privlastňovanie si cudzích zásluh, Armagedon á la veľký mysliteľ máme zaručený. Napríklad taký, aký spustil hneď po schválení návrhu k valorizácii dôchodkov. Začerstva usporiadal tlačovú besedu, aby sa nám pochválil, ako tvrdo pracuje pre blaho ľudu, ktorému práve „daroval“ viac než 600 miliónov eur. Pretože vie, že verejné financie, nachádzajúce sa práve v skvelej kondičke, taký výdavok hravo utiahnu. Do tohto momentu som ešte všetkému rozumela, no potom sa to začalo zamotávať. Dovtedy úhľadnú tkaninu začali špatiť zašmodrchávajúce sa uzlíky. Kopa uzlíkov…

Ten návrh totiž nepodalo hnutie OĽaNO, ale strana HLAS ústami pána Tomáša, ktorý sa už dva roky dotyčný návrh v parlamente pokúšal presadiť. Poslanci HLASU ho do detailu vypracovali, konzultovali, vhodne upravovali a pretláčali. Takže čímže sa to ten Matovič vlastne chválil? Že ho v rámci predvolebného populizmu podporil? Aby zostal v očiach voličov chrumkavý? Keď jeden z prítomných žurnalistov na tú dôležitú drobnosť Matelka upozornil, bol spakruky odfajčený idiotským argumentom, že ale bez ICH hlasov a hlasov strany Sme rodina by HLAS celý svoj návrh mohol spláchnuť do kanála. Ale to sa predsa týka všetkých návrhov zákonov, však? A len tak na okraj: nikto dôchodcom nič zadarmo nedal! Na tie milióny sme sa vlastne poskladali všetci – z doterajších vysokých inflačných cien a následných odvodov DPH do spoločného vrecka…

A nezmysly pokračovali. Náš génius sa dal počuť, ako sa čuduje, že sa k natoľko vysokému výdavku nevyjadrili aj súčasný minister financií a predseda vlády. Vraj: keď napriek poslednému skvelému ratingu Slovenska tvrdia, že naše verejné financie sú v stave hlbokého rozvratu, prečo nestáli pred parlamentom, úctivo nešúchali nožičkami a doslova na kolenách neprosíkali poslancov, aby ten zákon neschválili? Vážení, veď tomu sa vraví parlamentná demokracia! Aby členovia vlády rokovali so zástupcami národnej rady! V preklade: aby špeciálne poslúchali lídra OĽaNO! Toho istého človeka, ktorý by ani päťkusové stádočko oviec nedokázal bezpečne doviesť na pašu! A k tomu inkriminovanému ratingu sa pán Ódor vyjadril už niekoľko dní vopred. Aj žiak základnej školy by pochopil podstatu vzniknutej diskrepancie: spomínaný rating nezohľadňoval už schválené, aktuálne navyšujúce výdavky verejných financií. To si nedokázal uvedomiť aj náš ekonomický gigant?

Opäť však zasiahli novinári, keď sa spýtali, aký praktický význam by mala intervencia zo strany vlády, keďže v ten deň už boli rokovania dávno ukončené a na programe bolo iba samotné hlasovanie. Zatým pána Ódora Matovič označil za sociálneho netvora, ktorý je autorom zákona o rozpočtovej zodpovednosti z dôvodu uplatnenia dlhovej brzdy. A na to prišiel až dnes? Po toľkých rokoch jeho platnosti? A vôbec: ako si to tá vláda pani Čaputovej predstavuje? Že si jej členovia budú sedieť na teplých stoličkách, v pohodičke vypracujú zopár analýz, sčítajú niekoľko stĺpcov, o štvrtej popoludní to pokojne odpískajú a poberú sa domov? Ale, vážení, úrad vlády nie je dáky pohodlný flek na NBS! Nenene! Teraz treba makať od rána do večera, nie sa ukrývať za bariéru lajstier a potichu si vegetiť! Zo všetkých síl musíme ľuďom pomáhať! Tak sa naozaj vládne!

Aj vy máte problém sa v tom popletenom guláši vyznať a roztriediť si jeho chute do jednotlivých logických zložiek? Ja veru áno. Náš veľký manipulátor sa nazdáva, že sme už ozaj všetci udretí na hlavu, keď si myslí, že nás tým svojím rozoklaným hadím jazykom celkom zblbne? Na jednej strane sa pochváli, ako statočne pomohol občanom, na druhej zas osočí vládu, že návrh nezahatala. Aj obhajuje status parlamentnej demokracie, aj pánovi Ódorovi vytkne, že sa ako dočasne poverený predseda vlády do nej viac nezastarel. Nemieni mu odhlasovať dôveru a súčasne mu do očí šplechne následné nevyhnutné vypracovanie návrhu vyrovnaného rozpočtu na budúci rok s drastickými škrtmi. A to som ešte nespomenula používanie obligátnych komiksových ceduliek či skloňovanie mien Fico a Pellegrini v každej tretej vete. Ja som ich frekvenciu narátala viac ako tridsaťkrát…

Na záver sa preto musím spýtať: čo ten chlapec vlastne chce? A vie to on sám?!