olitat

… či si ani nikdy žiadny nemal? Už väčšiu sprostosť si si nevedel vymyslieť? Ak naozaj na viac nemáš, tak ten svoj predvolebný boj radšej rovno vzdaj. Urob mi osobnú láskavosť a ukonči jednak moje, ale zároveň aj svoje vlastné utrpenie. Toho tvojho verejného trapošenia ešte stále nebolo dosť? Buď konečne chlap a sám ho utni skôr, než ti ho utnú iní a pošlú ťa na pomyselné politické smetisko. To v sebe skutočne nenájdeš ani štipku sebareflexie a hrdosti?!

Pred dvomi dňami nám pán Eduard Heger v priamom prenose predstavil novú líderku strany Demokrati – pani doktorku Andreu Letanovskú, jej doterajšiu podpredsedníčku. Jeho úvodné slová ma mierne zaskočili, tie nasledujúce od smiechu dohnali až k slzám. Vraj dlho dumal nad tým, čím presvedčiť voličov, nakoľko to s nimi myslí dobre a úprimne. Až vydumal. Veď čo už len môže byť lepším dôkazom, ako to, že sa sám obetuje a ustúpi zo svojej pozície a dobrovoľne ju prenechá niekomu inému? A to všetko iba pre blaho občanov tohto štátu! Kvôli ničomu inému! Tá obrovská ofera mu veru stojí zato! Celú svoju osobnosť položí na oltár sebaobetovania, len aby jeho doterajšie sizyfovské úsilie nevyšlo nazmar! Všetko v mene boja za demokraciu, proti nepriateľovi číslo jeden… Sprvu som sa nazdávala, že na ten pomyselný oltár sebažertvy kladie aj svoju predsednícku funkciu. Ale to zas nie! To by už bolo priveľa aj naňho! Pani Letanovská sa stala iba lídrom, repre-hovorcom a na volebnej listine sa posunula na čelné miesto. Edko sa prehodil na druhé a predsedom zostáva. Oj, koľká to od neho obeť pre to toľko omieľané blaho celého ľudu! Som si istá, že ožobráčený národ jeho grandiózne gesto isto-iste náležite ocení…

Môj prvý dojem z pani Letanovskej bol primárne kladný. Krásna žena vyzerajúca najmenej o dvadsať rokov mladšie, ako v skutočnosti má. Ani s počiatočným miernym rétorickým kolísaním som nemala problém, ibaže jeho pokračovanie ma byľku znechutilo. Nezamerala sa na svoje vízie lepšej budúcnosti Slovenska, ale takmer výhradne len sama na seba, na svoju osobnosť, svoj profil a doterajšie profesné úspechy. A navyše – v súlade s tradičným úzusom materskej základne začala svojimi „úprimnými“ vyznaniami dojímať sama seba. Z jej úst doslova kvapkal med. Také tu už bolo a nedopadlo to najlepšie, však? No na prvýkrát som bola ochotná prepáčiť jej aj tú naučenú papagájčinu ohľadne obetavej práce pre blaho ľudí, na ktorú je ona predsa zvyknutá, keby… Keby mi to nezopakovala azda aj desaťkrát za sebou. Nestačilo raz? Zvyčajne chápem celkom rýchlo, ak pozorne počúvam. No toto bolo aj na mňa priveľa. Na hlavnú michellinskú cukrárku som mala sto chutí zrúknuť: vážená, je to presladené. Presladené! Presladené! Presladené!

Nedlho po jej prvotnej prezentácii som zachytila aj nasledujúcu debatu pani Andrey, kde dostala o čosi viac samostatného priestoru. Žiaľ, môj prvý dojem to nijako nezmenilo. Ba naopak. Na otázku pani moderátorky, čím ju Edko presvedčil, aby sa ujala toho „významného“ postu, odvetila, že jeho výnimočná osobnosť. I nasledoval výpočet jeho fiktívnych nesmiernych zásluh. Aj som zabudla ústa zatvoriť. Chvíľu som mala pocit, že vraví o celkom neznámej osobe. Nie o tej, ktorá na celej čiare zlyhala vo všetkom, na čo len siahla. Či už v role Matovičovej podržtašky, neskoršieho ministra, predsedu vlády č. 1, predsedu vlády č. 2 /atď./, muža, ktorý na kolenách u pani prezidentky žobronil o ďalšiu a ďalšiu šancu /samozrejme, pre blaho ľudu/ a jeho potupnej rozlúčkovej kapurkovej, za ktorú sa síce mal hanbiť on, no napokon som sa hanbila ja aj za neho. Toho istého človeka, ktorý v mene zastavenia vládneho chaosu a nechutných sporov všetky problémy iba odkladal alebo rovno zametal pod koberec… A teraz mi tu toho istého pána pani Letanovská ide velebiť? Hluchá a slepá? A čože som sa dozvedela nakoniec? Viete, akúže stratégiu po mnohých dlhých hodinách vyčerpávajúceho hútania zvolili tie geniálne predsednícko-stranícke zapieskované makovice, aby oslovili čo najviac potenciálnych voličov? Mne by veru toľká infantilná stupidita zaručene neprišla na rozum. Vraj istotne zaúčinkuje plné znenie hlboko dojímavého životného príbehu pani doktorky! Presne to, čo všetci dnes potrebujeme počuť! Rozprávku na dobrú noc. No len si to predstavte! Veď čo by už podaktorí hrdinovia neobetovali pre blaho občanov? Čo je na svete dôležitejšie, než práca anesteziológa? Podľa detektíva pána Monka práca smetiarov, ale do podobnej polemiky sa radšej nebudeme púšťať…Ak ste sa nazdávali, že konečne zaznie aj dáky ten predbežný výňatok z bodov budúceho programu, tak sa konečne preberte! A vôbec – načo nám je dobré počuť nejaký konkrétny cieľ, pragmatický postoj k riešeniu nakopených starostí a aspoň hrubý náčrt priorít? Ak by sa aj táto konkrétna partička podujala na čosi také praktické, aj tak by znovu šlo iba o mlátenie prázdnej slamy. Kecy, kecy, samé presladené kecy!

P.S.: Milá Dorotka N., naozaj si ma prekvapila. Na svojej pestrofarebnej púti si už zažila nejedno sklamanie, tak prečo si koleduješ o ďalšie? So svojimi životnými skúsenosťami už dobre vieš, nakoľko sa teoretická, hocako na prvý pohľad príťažlivá ideológia môže líšiť od jej zavádzania do praxe – v priamej závislosti od ochoty a schopností jej šíriteľov. Naozaj sa nazdávaš, že dokážeš pozitívne otočiť koleso osudu? Ak áno, prajem Ti v tom úsilí veľa šťastia. Som skutočne zvedavá, ako dlho Ti ten Tvoj sympatický entuziazmus vydrží… A v medzičase si daj dobrý pozor na falošných Prorokov!