olitat

Pretože aj pokrok má prirodzené obmedzenia, ktoré sa jednoducho musia rešpektovať. Extrémizmus v ľubovoľnej forme nemusím, nech je zabalený hoci aj v najligotavejšom a najpríťažlivejšom obale. Vraví sa tomu: napovrchu huj, vovnútri fuj. Iba to FUJ sa občas ťažko správne identifikuje…

Nie je to tak dávno, čo som sa verejne zamýšľala nad tým, koho tak si asi v predčasných septembrových voľbách vyberiem. Vďaka najprostejšej vylučovacej metóde mi z relevantných strán a hnutí napokon zostalo hnutie Progresívne Slovensko, ktoré mi sympaticky udrelo na moju vrodenú voľnomyšlienkársku strunu. A tak som si ich začala ešte oveľa viac všímať než dovtedy. Kriticky som hodnotila každé jedno slovo, pitvala obsah každej vetičky vyrieknutej jeho členmi. Ich tiché prípadné spojenie s pani prezidentkou Čaputovou som s prehľadom odsunula nabok, avšak o to pozornejšie som načúvala mnohostranným avízam, že ako celok sú prakticky nepopísaným listom, možným výstrelom do tmy, ktorý sa nám pred štyrmi rokmi tak kruto vypomstil. Potenciálnym experimentom, ktorý opätovne nemusí vyjsť. V mojich očiach tým stratili zopár dobrých bodíkov z hodnotenia, ale nevyradilo ich to z férového boja o postup. To, čo ich napokon diskvalifikovalo, bolo napočudovanie práve to isté, prečo sa v mojej nominácii pôvodne prepracovali na vrchol: ich pokrokové názory vo výrazne pozitívnom vzťahu k LGBTI komunite…

K najrozšafnejšiemu repertoáru beštiálnej macochy prírody nesporne patrí existencia transrodovej skupiny ľudskej populácie. Zavrite oči a pokúste sa predstaviť si, hoci len na tridsať sekúnd, že sa narodíte v ich koži. Prosím iba o tridsať sekúnd z vášho života… Ak ste zvonku i zvnútra kompletne väčšinovo „správne“ uhnietený muž a pritom mozog i zvyšok organizmu vám každou bunkou hlási, že ste žena. A zas naopak – žene s náležitými krivkami i rozmnožovacím funkčným vybavením, že ste vlastne chlap! Kto z nás by uniesol toľký rozpor? Ja osobne by som už to považovala za predpeklie jestvovania. Oficiálne sa to donedávna nazývalo transsexualita. Na rozdiel od homo či bisexuality, alebo transvestizmu je aj na Slovensku od roku 2022 zaradená medzi vrodené duševné choroby, poruchy pohlavnej identity. Je charakterizovaná ako túžba žiť a byť akceptovaný ako príslušník opačného pohlavia, zvyčajne sprevádzaná pocitom nepohody z vlastného anatomického pohlavia. Čomu odborníci zhovievavo vravia „nepohoda“, to ja označujem za permanentné vnútorné peklo a nikomu, kto sa s takouto predispozíciou narodil veru niet čo závidieť. Prejaví sa už v detstve, kulminuje v puberte. Z hlavnej skupiny sa neskôr odvíja kopa odnoží, ktoré tu nemienim do detailov rozoberať – ide o príliš komplikované vzťahy. Dôležité je, čo nasleduje neskôr. Na Slovensku sa v dospelosti transrodový človek môže rozhodnúť, ako bude postupovať ďalej. A znovu je tu viac možností. Ak zúfalo túži po zmene, najprv musí podstúpiť všemožné vyšetrenia a odborné posudky. Po kladnom vyhodnotení sa podrobuje mnohomesačnej hormonálnej liečbe, ktorá mužom potláča prirodzené ochlpenie a zaobľuje hrany. Ženám naopak – odbúrava tukové vankúšiky a mení ich na tuhšiu svalovú hmotu. Ako laik sa snažím ten komplikovaný proces popisovať čo najviac zjednodušene… Niekto zastane na polceste a zvyšok doplní novým imidžom, prislúchajúcim outfitom a mejkapom, iný sa odhodlá na záverečný krok a podstúpi aj operačný zákrok. V dnešnej pokročilej plastickej chirurgii sa už vykonávajú aj odstránenia penisu či vymodelovanie jeho náhrady, pošvy, vagíny, aj poprsia. Samozrejme, ide len o náhražky, nič z toho nie je plne funkčné ako originály. A hormonálne prípravky má už doživotne…

Aj ja som si odžila svoje takzvané „somárske roky“, keď som na niekoľko okamihov zatúžila byť mužom. No išlo o rýchlo pominuteľné záblesky, plynúce z čisto zištných dôvodov. Mala by som väčšiu silu, viac možností uplatnenia bez tradičných obmedzení, istotne aj dobrodružnejší život, menej prísny rodičovský dohľad a podobne. To chvíľkové detinské fantazírovanie ma však chytro prešlo a odrazu som zistila, že som spokojná so stavom, v akom som sa narodila. Nie každý z nás má to šťastie… Aj preto ma nedávno nesmierne podráždili hlasy kuvikov, že vo svete sa už nasilu vykonáva nátlak LGBTI komunity na deti, aby si „preinačili“ pohlavie. Považovala som to za nejapný, nesmierne surový, až nechutný hoax jej ortodoxných odporcov, aby aj takými nehoráznymi, špinavými ohováračkami za každú cenu zabrzdili, až celkom znemožnili plnú akceptáciu majoritnou spoločnosťou jej príslušníkov. No nebola by som to ja, keby som sa s doslova investigatívnym zápalom nevrhla do preskúmania aj takých /dovtedy pre mňa/ nepredstaviteľných mystifikácií. A zdúpnela som od hrôzy! Kuvici majú pravdu. Ono sa to vo svete naozaj deje. A ja som si to ani nevšimla…

Obmedzím sa na Európu. V Španielsku schválili zákon, podľa ktorého trans osoba nad 16 rokov si môže zmeniť pohlavie na matrike bez akéhokoľvek potvrdenia, medzi 14 až 16 rokmi potrebuje súhlas rodičov, v sporných prípadoch rozhoduje súd. Kurníkšopa, v 16-ich som občas bola rada, keď som si vôbec spomenula, ako sa volám, nieto aby som sa rozhodovala v čomsi, čo navždy zmení môj život! V Nemecku, Maďarsku a Švajčiarsku sa pripravujú obdobné návrhy, no to Španielsko ma zarazilo najviac. I keď aj tam sa už pomery podstatne zmenili, stále ide o tradičnú katolícku pospolitosť… Drzo sa považujem za vysoko nadpriemerne empatického človeka, no také čosi sa celkom vymyká môjmu chápaniu. Mne brnká na nervy aj prax v niektorých vraj vyspelých krajinách, v ktorých sa namiesto usmerňovacích hravých techník hyperaktívnym deťom podávajú utlmujúce sedatíva. Ja by som postupovala presne naopak: vekovú hranicu by som posunula nie nadol, ale smerom hore, a to dokonca až na 21 rokov. I keď každý z nás sa vyvíja trochu inak, podľa litery zákona dáku presnú hranicu bude potrebné vytýčiť. /Ak si dobre spomínam, moje definitívne dozretie sa konalo až kedysi po tridsiatke – po získaní množstva životných poznatkov./ A čo dovtedy s trpiacim mladým jedincom? Trpezlivé, chápavé a ustavične vysvetľujúce zázemie. Postupná príprava na možné zmeny. Kontinuálna odborná terapia. Objasňovanie dôsledkov prerodu, ich jednotlivých fáz a rozdielov medzi tými ešte vratnými a už nevratnými. Skupinové poradenstvo z okruhu ľudí, čo už podobnú tortúru majú za sebou. Pred prípadnou voľbou operatívnej zmeny ustanovenie komisie, zloženej z psychológa či psychiatra, sexuológa, urológa, gynekológa a dokonca i právneho špecialistu v danej oblasti… Žiadam priveľa? Možno. Avšak v tomto prípade viac než hocikde inde platí: najprv stokrát zmeraj, až potom si daj urobiť šmyk-šmyk!

A konečne sme sa prepracovali k tomu, prečo zo svojho predvolebného výberu definitívne škrtám hnutie Progresívne Slovensko. Preto, že sa z ich kuloárov ozvali hlasy, výrazne súhlasiace so „španielskou cestou“ vo vzťahu k transrodovým skupinám obyvateľstva. Vážený pán Šimečka, je mi ľúto, ale so mnou viac nepočítajte! Sami ste si pod sebou podpílili konár. Meniť pohlavie deťom pred dovŕšením dospelosti? To radšej hrdzavým klincom do oka, než by som sa takého niečoho mala dožiť na Slovensku. Howgh!

P.S.: A ešte niečo mi vŕta v hlave. Nezaznamenala som nijaké výrazné predvolebné kortešačky spomínaného hnutia, ani záplavu tlačových besied či omračujúcich sľubov, a predsa sa toto extrémne progresívne zoskupenie v aktuálnych preferenciách znezrady vyšplhalo na druhé miesto, tesne ašpirujúc na miesto prvé. Nuž, a znovu mám po čom pátrať… A vraj nudná uhorková sezóna. Prdlačky!