olitat

Ktorý kretén zas vymyslel tú sprostú vetu, že „o mŕtvych len dobre“? Veď predsa ak skape dáky sériový, až masový vrah, to ešte neznamená, že sa z neho z večera do rána stane nevinný anjelik zbavený všetkých hriechov! A čo dobré sa už dá povedať o Jevgenijovi Prigožinovi? Azda iba to, že začínal ako majiteľ jediného stánku s hot-dogmi… Nikto nič nevie. No k jeho náhlemu skonu sa už vyjadrilo toľko komentátorov a tlačových agentúr, že sa vari nič nestane, ak sa k nim drzo pridám aj ja. Ani ja o tom čudnom incidente nič neviem, tak prečo nie? Aspoň na chvíľočku sa ocitnem v „lepšej“ spoločnosti!

Pred dvomi dňami na zem hapalo ďalšie pekné lietadielko. Štartovalo z Moskvy, smerovalo do Petrohradu, bývalého Leningradu. Vo vzduchu náhle vybuchlo, zmenilo sa na ohnivú guľu a s ohlušujúcim rachotom caplo dolu. Celý incident sa odohral tak rýchlo, že sa nikto nemal šancu zachrániť dákym katapultovaním sa. Z troch členov posádky a siedmich pasažierov neprežil nikto. Budem cynická, ale okrem tej čačanej mašinky nemám za kým banovať. Posádku považujem za vedľajšie obete vojnového konfliktu a zvyšok osadenstva nemal moje sympatie, pretože patril medzi neslávne-slávnych členov gangu nájomných žoldnierov nazývaných aj Wagnerovci. Vrátane ich vrchného lídra Prigožina, ktorý slúžil tomu, kto zaplatil najviac. A nikdy sa nehralo o fazuľky, ale o ľudské životy. No poďme pekne poporiadku…

Pred dvomi mesiacmi sa medzi Putinom a Prigožinom, dovtedajšími zohratými parťákmi, odohral zvláštny incident. Ani vtedy tomu nikto nerozumel – a ja už vôbec nie. Naraz akoby si Žeňa pomýlil svetové strany a namiesto na západ či juh sa pobral na východ, smer Moskva. V plnej poľnej, s dvadsiatimipiatimi tisíckami po zuby ozbrojených mužov. Matičkou Rusou prechádzali ako nôž maslom. Nikto ich nezastavil, nikto nebrzdil, okolitý svet len nemo zízal na to, čo sa to deje. Z oslavovaného hrdinu sa odrazu stal pomätený šialenec. Sem-tam utrúsil dôvody svojho konania. Nezaplatené pohľadávky, nedostatočné zásobovanie, zlá koordinácia bojov, amatérsky sfušované rozhodnutia vrchných Moskovských veliteľov. Žoldnieri zastali sami, iba 200 kilometrov od hlavného mesta, nenaraziac na absolútne žiadny odpor. Aj vám to pripadá nepochopiteľné? 25.000 vojakov proti mnohomiliónovému Rusku! Na vyhliadnutom stanovisku Prigožin do éteru vyslal svoje bu-bu-bu a Putin sa od hrôzy v priamom prenose doslova potentočkoval. Obojstranne padlo zopár hanlivých výrazov a urážok – od údajného neplnenia dohodnutých záväzkov až po vlastizradcovské konanie. Nato sa obaja hlavní protagonisti vydýchali a ešte v tom istom dni sa zmierili. Verejne odvolali, čo kto povedal a opätovne si sľúbili nehynúcu lásku, na diaľku potvrdenú bratským božtekom na obe líčka. Putin znovu zaliezol do svojej protiatómovej nory. Prigožin sa zvrtol na päte a zas odkráčal. Časť jeho suity zostala v Rusku, časť sa pobrala do hustých afrických pralesov, väčšina na územie Bieloruska. A bolo po poldňovej revolte. Kto ju pochopil, nech sa prihlási o Nobelovu cenu novej kategórie „za nájdenie pravdy“. Mne tá demonštrácia sily a taktických schopností Wagnerovcov pripadala skôr ako detinské správanie sa dvoch šarvancov, čo si kdesi za bukom porovnávajú veľkosti svojich cikáčikov…

No vráťme sa k aktuálnemu pádu šikovného lietadielka. Hoci nikto ešte stále nič nevie, experti z celého sveta na viac ako 90 % vylučujú jeho technickú závadu. Za rovnako nepravdepodné aj zlyhanie ľudského faktora, ba dokonca neobviňujú ani ukrajinskú stranu v podobe teroristického ataku formou nasadenia dákeho Trójskeho koňa, a výnimočne nič nepoukazuje dokonca ani na zásah temných síl zo západu, vykonaný na priamy príkaz už občas mierne starecky zmäteného Mr. Bidena, ktorého ochrankári niekedy musia správne nasmerovať, aby trafil na toaletu. Čo potom ešte zostáva? Jeho blahorodie Vladimir Vladimirovič Putin sa už dal počuť, že do úvahy pripadá možnosť zostrelenia protivzdušnou obranou z ruského územia. Alebo je to to, čo ako prvé napadlo mnohým z nás. Že pomstu si najlepšie vychutnáte za studena…

Včera pán naveky vekov prezident všetkým pozostalým príbuzným vyjadril hlbokú úprimnú sústrasť. Považujem to za nesmierne cynický krok. Aj preto, že neverím v dokázanú identifikáciu mŕtvych. Ani podľa papierov, odtlačkov prstov či profilov DNA. Tomu dôležitému pánovi totiž už neuverím vôbec nikdy nič! Pre mňa naďalej platí: nikto nič nevie. A ani vedieť nebude. Ani dnes, ani o dvadsať rokov a možno nikdy…

Dane a kosca v čiernej kutni s kapucňou máme všetci istých. Ten druhý je jediný spravodlivý. Nepatrí sa želať niekomu udelenie mimoriadnej výsady popostrčenia dopredu, lebo nikdy nevieš, kedy to zgilotínovanie dopadne na tvoj vlastný krk. No čo by tomu pracantovi s ostrým polmesiacovým pracovným nástrojom urobil dáky ten drobný nadčas? Svet by hneď mohol byť lepším miestom pre život. Alebo ani nie? Podľa neoverených zdrojov vraj podaktorí Putinovi prívrženci sú ešte horší ako sám veľký vodca. Aby sme sa napokon nedostali spod odkvapu rovno do prívalového dažďa!