olitat

Dievčatá a chlapci z hnutia Progresívne Slovensko sú na môj vkus príliš rýchli, príliš vizionárski a nedočkaví. Keď sa vynorili na horizonte, svojimi názormi presne udreli na moju slobodomyseľnú náturu a po štyroch rokoch politického marazmu mi pripadali ako skvelé východisko z núdze. Istý čas som sa ich dokonca rozhodla aj voliť, no z niekoľkých dôvodov som bola prinútená prehodnotiť svoj výber. Prečo? Poďme si zas trošku zafilozofovať…

Čo v mojich očiach hovorí v Šimečkov prospech? Jednoznačne to je jeho priam šľachtický profesný rodostrom. Napriek všetkým možným kritickým komentárom k jednotlivým jeho príbuzným. Politológovia, sociológovia, politici, spisovatelia, analytickí poradcovia, novinári. Ak sa nad tým trochu zamyslíme, malý Miško vari ani nemal inú možnosť, než dať sa na jednu z vytýčených trás, keď vyrastal v takom presýtenom hniezde. A ani sa mu nespreneveril. Rovnaké veľké plus mu prideľujem za dosiahnuté vzdelanie a doterajšiu jasne orientovanú prax – bez vybočení či dákeho zaváhania. Proti zdravým ambíciám som nikdy nič nemala, skôr im fandím, pokiaľ nie sú premrštené alebo neadekvátne schopnostiam dotyčného človeka. Dokonca som ochotná odpustiť mu aj vrodený chlapčenský šarm, elegantné vystupovanie a prirodzený sexepíl, hoci zvyčajne som voči nim a priori upodozrievavá, pretože zo životných skúseností viem, nakoľko sa dajú zneužívať k manipuláciám rôzneho druhu. Ani jeho nízky vek ma netrápi. Nikde predsa nie je napísané, že s jeho zvyšujúcim sa číslom ide ruka v ruke aj múdrosť. Kto bol v tupý a obmedzený v minulosti, obvykle mu to už zostane až do smrti. Ale to sa, našťastie, mladému Šimečkovi neprihodilo. V hlave teda ozaj vykradnuté nemá. Čím ma onehdy nesmierne pozitívne oslovil, bola požiadavka legitimizácie partnerského spolužitia osôb takisto rôzneho, ako aj rovnakého pohlavia. A z tých najdôležitejších pozitív by to bolo asi tak všetko…

Z tých prevažujúcich negatív ja osobne považujem už hlavné motto celej predvolebnej kampane Progresívneho Slovenska, ktoré znie: „Kľúčovou témou nášho programu je budúcnosť!“ Chápem, že špeciálne na prvovoličov podobne bombastické vyhlásenie môže na prvú dobrú spraviť náležitý dojem, ale čo sa za ním vlastne skrýva? Absolútne nič! Je totálne nezmyselné, bezobsažné. A to si mohol uvedomiť najmä úspešný absolvent odboru „futurológie“, čiže vedy o budúcnosti. Už stredoškoláci prírodovednej vetvy všeobecného zamerania sú dôrazne poučení o tom, že čas je relatívny pojem. Okrem iného to znamená, že musí byť s čímsi porovnávaný, konfrontovateľný. Už v tej milisekunde, ako dopíšem túto vetu, sa z prítomnosti prepadne do minulosti, alebo: z mojich včerajších predbežných úvah, čo sa rodili do budúcnosti, je takisto už minulosť… Byľku komplikované? Ani veľmi nie. Takže čo vlastne vravia Progresívci? O akej blízkej či vzdialenej budúcnosti? Ide o rok, dva, alebo tisícročia? Veď úplne každé opatrenie, vyhláška, návrh zákona predložené v parlamente sa budú realizovať až v budúcnosti, však? A vetičku „BUDE dobre“ počúvam už od narodenia. Azda aj preto som na ňu taká alergická!

Na rovinu: hnutie Progresívne Slovensko voliť nebudem. Aspoň nie v septembri 2023. Mám na to viac dôvodov, než výhrad voči jedinému bodu programu. A láskavý trpezlivý čitateľ mi vari odpustí, že sa k tým ostatným vyjadrím v starom osvedčenom „voľné pokračovanie nabudúce“. No môžem ja za to, že som také táradlo?

Post scriptum /prosím, nezamieňať s hnutím PS!/: K rozhodnutiu, komu dám aj bez päťstovky v akejkoľvek forme svoj hlas, som dospela po dlhom zvažovaní všetkých PRE a PROTI, vzhľadom k aktuálnej ponuke na trhu. Napokon som zamietla voľbu typu „zo všetkých zlých to najlepšie“ a začala som taktizovať. Koho chcem podporiť, aby sa v každom prípade do parlamentu dostal, hoci aj nie do vlády? A žiarovčička zablikala. Ak do dvoch týždňov Slnko nevyhasne, názor už nezmením….. Howgh!