olitat

Tapak mápamepe apaj popo vopoľbapách, apaj popo Viapanopociapach. Topo námpa topo apalepe pepeknepe uputepekápa! Apa čopo nopovépe? Dopokopopypy nipič. Napa výpychopodepe, apaj napa zápapadepe zúpuripia vopojnypy, napa sepeveperepe napašepe mepedvepedepe trprprviapa nepespapavoposťoupo, koponepečnepe mápamepe vlápadupu, náparopod sapa vypyhrprnupul znopovupu dopo upulípic…

Tomu, kto z vás úspešne identifikoval predchádzajúcu hatlaninu ako dáku dávnu spomienku na tajnú detskú šifrovanú reč, tak tomu úprimne gratulujem. Máte to dobré. Alzheimer sa práve vám s úspechom vyhol a je veľmi pravdepodobné, že aj v budúcnosti vás obíde. Proste – ste za vodou! No tí z vás, ktorí v tom na prvý pohľad neznámom jazyku dokázali rozpoznať nenápadnú narážku na súčasné politické dianie v našej prapodivnej Národnej rade, tak ten rovno postupuje do prvej intelektuálnej šľachtickej ligy. Nuž, keby som to ja sama nevymyslela, neviem, neviem, ako by som v tej súťaži obstála …

Nie, nedajú si pokoj. Ani za svet. A rýpu a rýpu. Mojich ohľaduplných 100 vyčkávajúcich /takzvaných pozorovacích/ dní novej vlády má uplynúť okolo 15.1. Až po tomto termíne som ochotná sa opätovne zapojiť do divokej kritiky. No čoho som sa dočkala od opozičných politikov? Ficova garnitúra ešte ani nesedela v kreslách, a už čelila odvolávaniu niektorých ministrov v parlamente a organizovaniu pouličných demonštrácií s prefíkanými heslami typu: „Dosť bolo Fica!“ To vážne nemohli vážení spoluobčania vydržať aspoň toľko, čo by si vypočuli program jeho novej vlády? Alebo tu už skutočne nikto nikoho nezaujíma? Hlavne že sme proti, však? Mňa by vážne zaujímalo, či sa pred palácom nezhromažďujú vlastne stále tie isté ksichty – raz sú za, o niekoľko týždňov proti. To by už len bolo srandy, no nie?

Najnovšie máme schválený aspoň rozpočet na tento rok. A vtedy opozícia prikvitla s geniálnym nápadom: obštrukcie v parlamente. Takzvané čítačky. Pre menej chápavých, respektíve pre občanov, čo majú aj iné starosti, než sledovať dianie na našej politickej scéne to znamená, že jeden opozičný poslanec hodiny a hodiny číta kompletný výpis z predložených protinávrhov, resp. doplnkov k predloženým návrhom – a to do detailov, vrátane každej čiarky či pomlčky a ostatných interpunkčných znamienok, zatiaľčo zvyšok pléna sa zabáva, ako vie. Dokážete si to predstaviť? Hodiny a hodiny! Ja som kedysi sotva obsedela na hodinových pracovných poradách, a to sa vravelo konštruktívne a k veci, nijaké „OEK 130107“! Dnes by som také čosi už skutočne nezvládla. Dajte mi hoci aj milión eur a aj tak by som vás vypoďkala z dverí! Po prvé nie som blázon, a ani sa ním ešte nemienim stať! Ako sa s tým vysporadúvajú naši legislatívci? Zrejme každý po svojom. Podaktorí si aj schrupnú, iní sú prilepení na svietiace obrazovky. Nepočúva zrejme nikto. Veď ani niet čo! Súbor pomlčiek, bodiek a bodkočiarok? Ďakujem, neprosím. To už tá moja úvodná pasáž mi je milšia a najmä: zrozumiteľná.

Ako príklad prežívania poslancov týchto krušných okamihov som si zvolila jednu, pomerne známu osobnosť, do ktorej som ešte ani raz nezabŕdla. Nebolo prečo. Na tlačovkách akurát tak zohrieval Matovičovi chrbát. Až v dnešných horúcich dňoch dostal význačnú rolu, aby sa pochlapil a oživil si svoj talent z dosiek, znamenajúcich svet. Meno Jozef Pročko vari okrem najmladšej generácie pozná každý. Nikdy som proti jeho osobe, ani proti jeho pracovným výkonom dokopy nič vážne nemala, azda iba to, že nepatril k favoritom môjho obľúbeného typu humoru a v istých časových obdobiach sa naozaj zdalo, že na vás vyskakuje už z každej konzervy. Nuž, ale – proti gustu žiaden dišputát! Stačilo prepnúť na iný kanál a mala som vybavené. Netuším, ako sa s tými nekonečnými čítačkami vysporadúva, alebo kto ho na ne nakriatol, ale je možné, že čerpá zo svojej nedávnej minulosti. Na druhej strane: čo mu v tom parlamente chýba? Má 58 rokov a ak sa nič prevratné nasledujúce 4 roky neudeje, prípadne sa na nás nezrúti nebeská klenba, v pohode to doklepe až do dôchodku. S tým poslaneckým 5 až 6-tisícovým platom v pohode zabezpečí celú svoju rodinu včítane detí, aj pradetí, ak nejaké má. Inak si hačá v suchu a teple, sem-tam kohosi urazí, prehodí dáky ten ošúchaný vtip, a v poho čaká na svoju veľkú chvíľku. No nie je mu sveta žiť? Už sa nemusí nikam hnať. Pochybujem o tom, že by ešte aj dnes dokázal vkĺznuť do starých koľají. Hja, do takého pána Kňažka má veru veľmi, véééľmi ďaleko. A vlastne sa ani nepotrebuje s nikým porovnávať, však? O svoje korýtko sa postaral parádne. Čože mu urobí niekoľko hodín celkom vyplytvaných na bohapusté, nezmyselné čítačkové obštrukcie? Nipičopovépe nipič!