olitat

Ak ste niekedy mali pred bránou či pod oknom košatý listnatý strom, lepšie mi porozumiete. Pretože skôr alebo neskôr sa vám v ňom zaručene usídli kŕdeľ drobných vrabčiakov. Veľká fúra síce maličkých, avšak o to hlučnejších operencov, z ktorých sa môžu tešiť len zanietení ornitológovia, lebo ich môžu sledovať priamo z pohodlného kresla. Odkedy sa ráno prebudia, až po opätovné návraty domov. Čas medzi týmito vymedzujúcimi intervalmi trávia zháňaním si potravy a zbieraním klebiet kdekade po svete, aby ich mohli navečer prerozprávať svojim bratom a sestrám. Všetky naraz. Jeden cez druhého. Nikdy som sa nesnažila ich spočítať, ale dáka tá stovka, možno aj viac sa ich na pekne urastený strom istotne zmestí. Čertvie, ako si v tej ohlušujúcej kakofónii rozumejú. Stíchnu, až keď sa dosýtosti vykecajú. Ak si ich príliš pripustíte do zvukovodov, existuje možnosť vášho zošalenia. Zažila som. A dobre vám radím: pokúste sa ich celkom ignorovať.

Prečo mi napadli práve rodinky vrabcov? Je to čudné, ale v súvislosti s nedeľnou politickou diskusiou na TV Markíza…

Keď som sa dozvedela, že bude po dlhej pauze obnovená relácia Na telo, potešila som sa ako malá. Skákala som od radosti. Triangel sa uzavrel. Znovu budem mať pri čom variť, aj umývať riad. Hurá! Dokonca aj výber hostí mi vyhovoval. Pán predseda SaS, bývalý minister školstva Branislav Grôhling a zo strany HLAS súčasný minister vnútra pán Matúš Šutaj Eštok. Obaja páni zaručovali plodnú, pokojnú, kultivovanú výmenu názorov, na akú som u nich bola zvyknutá. A taký bol aj začiatok debaty. Hlavnými témami sa stalo prebiehajúce vyšetrovanie májového atentátu na pána premiéra Roberta Fica a následné zhodnotenie súčasného stavu policajného zboru. Niekoľko úvodných viet ma utvrdilo v presvedčení, že sa dozviem aj čosi skutočne relevantné. Počty, prírastky, úbytky, vplyv náborových príspevkov… LENŽE. Vždy sa dáke to potvorské „lenže“ odkiaľsi z pekla vynorí. Tešila som sa predčasne. A tým včerajším sa napočudovanie stala nová moderátorka relácie, pani Karolína Lacová. S čistým svedomím môžem vyhlásiť, že sa svojej úlohy nezhostila práve najdôstojnejšie. V čom?

V prvom rade sa mi zdalo, že dáva viac priestoru pánovi Grôhlingovi. Ale to by som jej ešte dokázala odpustiť, pretože ani ona, ani ja sme to nesledovali so stopkami v rukách a niekedy to je naozaj ťažké zachovať spravodlivú paritu. Oveľa horšie však bolo, že sa Karolínka očividne rada počúva. Hneď po niekoľkých úvodných vetách začala svojich hostí prerušovať. Občas aby ich doplnila len niekoľkými slovkami, inokedy celými „múdrymi“ sentenciami. Nedala im dopovedať ani jedinú myšlienočku. Iba prikladala do kotla, až obaja bežne vyrovnaní páni chtiac-nechtiac museli pristúpiť na jej hru. Neraz sa stalo, že vraveli všetci traja súčasne. A došlo aj na vetičky zo sortimentu iných diskutérov z dôb nedávno minulých typu: „Buďte už ticho!“, aj „Vy už konečne buďte radšej ticho!“ Podráždene a nesmierne frustrovane. Pani moderátorka mi pripadala ako revolucionársky provokatér. Režisérsky samozvanecký diktátor. Ona si možno myslela, že do trialógu vnáša potrebnú dynamiku, no bežný divák z tej prezentácie veľa nemal. Bola to proste iba nezrozumiteľná hatlanina, sekaná, z ktorej sme toho moc neabsorbovali. Príšerná ukážka, ako sa to nemá robiť. S láskou a úctou som si okrem mnohých iných redaktorov spomenula napríklad na pána Dírera, ktorý vždy vedel upokojiť svojich hostí i navrátiť ich k pôvodnému meritu otázky. A zakaždým z nich vymámil aj odpovede. Potichu a bez skákania do reči…

Odmalička nás rodičia učili, že sa nepatrí, aby sme necitlivo zasahovali iným do ústneho prejavu. Neskôr aj v škole. Už v prvej triede nás usmerňovali k hláseniu sa, ak chceme vyjadriť svoj názor. Kto porušil pravidlá, za starších čias dostal malú štipľavú trstenicou. Po prechode na humánnejšie praktiky nasledovala poznámka do Žiackej knižky alebo čierny bod na nástenku hanby za neslušné prekrikovanie sa. Na potrestaní pani Lacovej dákou tou bambuskou by som netrvala, ale programový kolektív TV Markízy by sa mohol zamyslieť nad tým, či by ju nebolo potrebné aspoň preškoliť, usmerniť vzhľadom na jej prejav. Inak z tých jej potenciálne budúcich Na telo nikto z nás nebude nič mať. Alebo ju radšej vymeniť hneď na štartovacej čiare? Skôr, než celé štúdio nepremení na piskľavé vrabčacie škriekanie, ktorého záverečnou fázou by nepochybne bol výrazný pokles sledovanosti. Takýmto spôsobom mieni Na telo zasiahnuť do boja s konkurenciou? Zaujímavá taktika, však?