olitat

Počas včerajšej definitívnej koncovky prípravy obeda som sa bezmyšlienkovite preťukávala cez aktuálnu ponuku televíznych programov. Sherlock i ostatné kriminálne hodinky uvádzali len reprízy a na politiku som nemala chuť. No napriek tomu ma napokon upútali Sobotné dialógy Rádia Slovensko. I keď som ani stranu SMER, ani pána Fica nevolila, rada sa na neho dívam, no ešte radšej ho počúvam. Proti bežným zvyklostiam tretie kreslo zostalo prázdne a roly oponenta sa zhostil moderátor pán Matej Baránek. Vhupla som do rozbehnutého dialógu, keď pán Fico redaktorovi práve vysvetľoval, že už uplynulo 20 minút relácie a ešte sa nedostali k ďalším témam. Viac ako štvrťhodiny sa ustavične krútili okolo problémov rozporov pána Danka a pána Huliaka. A pán premiér už vari desiatykrát vysvetľoval svoj postoj k danému /ne-/existujúcemu začarovanému kruhu opozície. S podstatnými otázkami. Funguje súčasná koaličná vláda? Pracujú ministerstvá? Poslanecké kluby i parlamentná väčšina? Prechádzajú cez ne návrhy zákonov, aj keď občas s odretými ušami? Pán moderátor opustil svoju zjavne milovanú parketu až potom, keď si aj on musel pripustiť, že odpoveďou na všetky tieto dopyty bolo slovko: ÁNO. Tak čo to ustavične riešil?

Pán Fico mi už dávnejšie pripomína chodiacu encyklopédiu. Veľa pamätá, veľa vie. Spomienky, fakty i overiteľné čísla doslova akoby sypal z rukáva. Tam, kde si mnohí pomáhajú písomnými poznámkami, on vraví z hlavy. Obdivuhodná schopnosť. Dotkol sa mnohých bodov jednak domácej, ako aj zahraničnej politiky. V súvislosti s kritikou jeho vystúpenia v ruskej televízii znovu zopakoval svoj postoj a smerovanie slovenskej orientácie na všetky štyri svetové strany. A zdôraznil, že si vari nikto nemyslí, že po prípadnom ukončení východného konfliktu odrazu padne opona a Rusko zostane naveky ostrakizované celým zvyškom sveta. Nevynechal ani svoju mimoriadne plodnú návštevu Číny, na ktorej okrem mnohých iných zmlúv podpísal aj dohodu o výstavbe baterkárne v Šuranoch s priamym pozitívnym dopadom na výrobu budúcich elektromobilov vo firme Volkswagen. A odporučil tým, ktorí si to môžu dovoliť, aby navštívili túto krajinu s vyrokovaním štrnásťdenného bezvízového styku slovenských občanov, aby sa sami mohli presvedčiť o pokroku Číny, ktorú už „nedobehneme, ani keď jej budeme utekať oproti“…

V podnetnom rozhovore ma zaujalo ešte veľmi veľa bodov, ktoré ma vážne zaujali zamyslieť sa nad nimi. Napríklad voľba Donalda Trumpa za staronového amerického prezidenta, ktorý sa v predvolebnom boji vyjadril, že po usadnutí do kresla by vojnu na Ukrajine ukončil do 24-och hodín. Istotne nie použitím atómových zbraní, pretože je dôsledným odporcom všetkých konfliktov, ale výhradne diplomatickou cestou. No až potom, čo sa vysporiada s prílivom nelegálnych migrantov do USA. V najbližších mesiacoch uvidíme, nakoľko bude úspešný…

Pán Baránek však nemienil len tak ľahko opustiť kontroverzné témy, ktoré hýbu Slovenskom, preto nadhodil aj definitívny právoplatný rozsudok nad bývalým prezidentom Kiskom, ktorý sa stal hlavou krajiny už s podozrením na daňové podvody. A či vraj nie je nedemokratické súčasne ho zbaviť aj všetkých benefitov, ktorým sa doteraz mohol tešiť? Pán Fico ani nepovažoval za nutné odpovedať. Iba sa schuti zasmial s vyjadrením, že on osobne si myslí, že Slovensko je najdemokratickejšia krajina sveta. Veď tu si každý robí, čo len chce!

No azda najviac ma milo prekvapila poznámka pána Fica o nadchádzajúcom zjazde či sneme SMERu. Zdôraznil v nej nevyhnutnosť omladenia členskej základne. S plným uvedomením si aj svojej smrteľnosti. Jasná vízia výchovy nových politických matadorov, aspoň zdiaľky sa približujúcich k jeho úrovni, mňa osobne skutočne nadchla. Princípy „spálenej zeme“, prípadne úslovie „a po mne potopa“ by sa tak na rozdiel od mnohých iných strán či hnutí úspešne vyhli. Či už ste prívržencom alebo zaťatým odporcom politiky pána Roberta Fica, nezaslúži si už len za toľké odhodlanie odovzdať štafetu ďalej úctu a obdiv?

Môj sobotný obed nedosiahol zvyčajnú kvalitatívnu úroveň. Kura bolo prepečené, ryža mäkšia akoby sa patrilo, mrkva v polievke jemne rozvarená. Rodina to nekomentovala a statočne sa tvárila, ako veľmi jej chutia všetky predložené chody. Poznajú moje slabôstky. Ešteže višňový domáci koláč zachránil situáciu. Každý si dal aj dvakrát, heč!