Odkedy si pamätám, chcela som byť predavačkou. Nie učiteľkou, ani princeznou, ani kozmonautkou, ale úplne obyčajnou, radovou zamestnankyňou spoza pultu. Spomínam si, že vo svojom vrcholnom zanietenom období som si každý deň z lavičky na detskom ihrisku starostlivo nachystala regálik s bohatým výberom tovaru a provizórnou pokladničkou. Popadané gaštany, žalude, kamienky a nazbierané ohorky cigariet boli mojou štandardnou ponukou, lístie peniažkami. Kamošov sprvu nová hra bavila, ale chytro ich aj omrzela. Po nástupe do školy som načas svoj sen musela potlačiť. No napokon som sa k nemu veľkou okľukou vrátila. Pretože – ako sa vraví – šťastie praje pripraveným. Začala som ako brigádnička a po mimoriadne tvrdom zaškolení sa zo mňa stala ostrieľaná profíčka…
Z vlastnej skúsenosti každý z vás vie, že existuje niekoľko kategórií predavačiek. Kvôli zjednodušeniu som si ich zoradila do troch základných skupín. O tej najmenej kvalitnej je aj škoda reči. Je to tá večne ušomraná, neochotná horda žien, ktorá svoju funkciu plní len z donútenia okolnosťami a ktorá pri prvej príležitosti zdúchne, alebo pod nátlakom nadriadených odíde hocikam inam. No potom sú aj dobré a vynikajúce predavačky. Tie, ktoré to proste baví. Tie, ktorým nie je nič z pestrej škály prác v predajni zložité či protivné. Od poumývania rozbitých fliaš či poutierania detských zvratkov na podlahe až po poradenskú činnosť. Tie dobré ešte len zisťujú, či na to majú. A iba tie najlepšie už vedia, že áno. Dostatok vedomostí, aj skúseností. Tie, čo za dlhé roky praxe nazbierali množstvo poznatkov, aby jediným pohľadom identifikovali každý problém jednak v predajni, ale najmä v duši zákazníka. Stačí im len pozrieť vám do očí. No aj tu jestvujú individuálne výnimky…
Čuchačka
Objavila sa u nás znezrady. Práve som čosi kamsi dokladala, keď ma zo susednej uličky vyrušila disharmonická melódia. Zvláštny ťukací zvuk, vychádzajúci z miest, kde sa nachádzal najlukratívnejší tovar predajne, hojne navštevovaný zlodejmi. Najdrahšia kozmetika, ktorú sme starostlivo strážili. Ihneď som sa tam vybrala. Samozrejme pri nej ktosi stál. Dievčina okolo tridsiatky priemerného vzhľadu si sústredene prezerala ponuku. Minútku som jej počínanie hodnotila. Postupovala systematicky. Vzala do ruky najbližšiu fľaštičku, zložila vrchnák a hrdlo priložila k nosu. Zhlboka sa nadýchla a opatrne vrátila na pôvodné miesto. Nato pričuchla k ďalšej. A ďalšej. Je všeobecne známe, že po štvrtej či piatej sa čuch otupí a viac druhov už nie je schopný identifikovať. No mladé žieňa postupovalo neúnavne vpred. Ľavá ruka, ovoňanie hoci aj cez tri obaly a vratka na pôvodné miesto. Po chvíľke mi to nedalo a pristúpila som bližšie. „Môžem vám dáko poradiť?“ spýtala som sa opatrne, aby sme nechtiac nespôsobili dáku kalamitu. Odpoveďou bolo rázne pokrútenie hlavou na znak nesúhlasu. Ešte okamih som ju pozorovala a vzápätí to vzdala. O to sústredenejšie som začala vnímať pravidelné cinkanie a šuchot. Nie, naozaj to nebola zlodejka, ale fanatická ňuchačka. A ako sa v obchode zjavila, tak sa asi po dvoch mesiacoch zase stratila. Neviem, či ju jej dozorujúci odchytili, ani nemám odborné vzdelanie na to, aby som dokázala určiť jej diagnózu. Isté je len to, že počas jej výskytu sa podstatne znížil počet krádeží kozmetických výrobkov…
O malom chlapcovi
Medzi pravidelných zákazníkov sa jedného dňa zaradil aj malý chlapček v sprievode oboch rodičov. V tomto prípade som si trúfla určiť jeho zvláštnosť. Jasný autizmus. Hoci mal už dva či tri roky, hneď po príchode bol nekompromisne usadený do kočíka. Vydržal byť potichu najviac ak jednu uličku. A potom spustil rev. Nie krik, ale ozajstný, nervydrásajúci rev. Mnoho ľudí sa nazdáva, že každý autista je podľa vzoru Rain mana obdarený dákou výnimočnou vlastnosťou. Môže byť, ale nemusí. Dočítala som sa o dákej Ruske, ktorá nevedela ani čítať, ani písať, no z hlavy bezchybne násobila sedemciferné čísla. Sú aj takí, čo rozlúsknu komplikované šifry alebo na prvý pohľad do sekundy zrátajú počet rozsypaných zápaliek a mnoho, mnoho iných špecialitiek. Ten náš trpaslík vedel iba krikom oblažovať svoje okolie. Nabudúce som sa odvážila prerušiť ho. Z prázdneho kartónu som odšklbla kúsok papiera a pristúpila k nemu. Viac-menej nasilu som ho vtisla do drobnej rúčky a prerušila ten vreskot. Chlapča aj jeho rodičia stíchli. Jednoduchá metóda odpútania pozornosti okamžite zabrala. A vydržala až do ich opustenia predajne. Nasledujúce dni som si už vopred pripravila rôzne haraburdičky. Kúsok bublinkovej fólie, vyhladené drievko, papierová vreckovka, čerstvý rožok – to všetko prispievalo k pokoju v predajni. Niečo zabralo, niečo nie. Ale vďačné pohľady rodičov a úbohých pokladníčok mi dali za pravdu. Ktovie, koľko by to ich ušné bubienky dokázali ešte absorbovať…
Vulgárna dáma
Čo by ste robili, keby sa vám priamo za chrbtom ozval priam zverský výkrik „Do p*če!“? Keď sa mi to stalo po prvýkrát, takmer som vyskočila z kože. Jeho autorku som našla okamžite. Prekrásna elegantná tridsiatnička sa na mňa vľúdne usmievala a akoby ju vonkoncom netrápilo, čoho sa práve dopustila. Na druhý a všetky ďalšie vulgarizmy, čo vyšli z jej úst som už bola lepšie pripravená. Naozaj to nerobila zámerne a niekoľkokrát som zblízka sledovala ten čudný tik, ktorý si pravdepodobne ani neuvedomovala. Zato celá predajňa áno. Občas to boli iba slová, niekedy celé holé vety. Ich ohlasovanie predchádzalo kratučkým akoby kŕčom vykrútenými perami, za ktorým vzápätí nasledovala neodmysliteľná záplava tých najhorších vulgarizmov, aké náš slovník pozná. Pri míňaní sa so mnou sa zakaždým mimoriadne príjemne usmiala. Ktovie, či pri tých nadávkach bola celkom pri vedomí. A najhlúpejšie na tom bolo, že keď potrebovala s čímsi poradiť, zistila som, že nielen jej vizáž bola nadpriemerne príjemná, ale aj hlas. Zamatovo príťažlivý.
Najlepšie predavačky sa už máločomu čudujú. Nie vždy dokážu určiť správnu diagnózu, ale z každej skúsenosti sa poučia a veľmi dobre si ju uložia do pamäti. Väčšinou ich potom takmer nič nezaskočí. Nepotriasajú nesúhlasne hlavou nad zvláštnosťami či vybočeniami z takzvaného „normálu“ ľudského spoločenstva. Príjmu všetko. Veď ktože má detailný prehľad o dvoj či trojgeneračnej anamnéze svojho rodu? Sú dokonca aj štvorgeneračné dedičné preskoky, ktoré sa môžu, ale ani nemusia prejaviť v nasledujúcom rodostrome. V našej vetve som sa nedopátrala nijakej odchýlky. A vy?
Ale vtedy tie "tiky" neboli... ...
podobne aj tebe a v novom roku hlavne zdravie... ...
Aj v predajniach platí: "Ryba smrdí od... ...
Veľmi pekne ďakujem za obhajobu témy môjho... ...
Možno Ti pokazím náladu, ale ľudí s tikom som... ...
Celá debata | RSS tejto debaty