olitat

Toto nie je ani hoax, ani nemiestny prvoplánový žart, ba ani trápny pokus o rozvrat republiky, ale veľmi seriózna výstraha pred potenciálne nebezpečným výrobkom značky Apetit. Ide o panvicu s nepriľnavým povrchom priemeru 24 cm.

V živote väčšiny žien z času na čas nastane okamih, keď si uvedomíme, že už by sa patrilo nielen omladiť svoju vizáž, ale okrem iného aj kuchynské náčinie. V mojom prípade to ako prvé schytali panvice. A tak som sa s radosťou pustila do objednávania. Samozrejme, u osvedčeného E-shopu s názvom 4HOME, ktorý ma za dlhé roky sklamal iba ak v niekoľkých miernych skresleniach farebných odtieňov vybratého tovaru. Bolo už po vianočnom maratóne, preto ku mne 2 kusy panvice dorazili takmer obratom. S radostným výkrikom „Juchúúú!“ som jednu odložila, druhú hneď vybalila, trošku sa pokochala odrazom svojho natešeného ksichtíka vo vyleštenom povrchu a postavila som ju na krajný, najmenší horák nášho klasického plynového sporáka. Hopla – oprava. Iba som sa o to pokúsila, pretože panvica sa okamžite porúčala k zemi. Nebyť mojich vycvičených reflexov, zaručene by zhrmotala na podlahe. Trošku som si zanadávala do neopatrných trdiel a spravila som druhý pokus. Žiaľ, rovnako neúspešný ako bol ten prvý. S rovnakým výsledkom ako piaty, desiaty, aj stý. Panvica nie a nie zaujať stabilnú polohu. Ani keď som ju po milimetroch posúvala viac a viac do stredu ohrievača. Hojdala sa ako ožratý námorník po šmykľavej palube na rozbúrenom oceáne. Furt a furt ju preklápalo smerom k rúčke. Vyskúšala som aj druhý technický zázrak značky Apetit. S rovnakým výsledkom.

Nebudem zastierať svoje sklamanie a frustráciu. Z veľkej radosti som prešaltovala na obrovské sklamanie. Môj problém mal niekoľko riešení. Prvým z nich bola pofidérna predstava opekania či iného spôsobu použitia panvíc „s nepriľnavým povrchom“ tak, že počas jeho celého priebehu ju budem jednou rukou pridŕžať za kmitajúce sa držadlo, až kým nebude pokrm fertig. Neutešený obrázok. Hlavne ak polovica dna bude horúca, tá druhá zas sotva vlažná. Až vtedy som si uvedomila plný význam výrazu „s nepriľnavým povrchom“. Naozaj nepriliehal. Aspoň nie celý. Súčasne mi napadlo, ako by také riskantné kuchtenie mohlo dopadnúť. Stačila by chvíľočka nepozornosti a horúci olej z tej fungujúcej polovice by mi v lepšom prípade zaprasil celé okolie sporáka, v tom horšom by oblial mňa. A každý vie, ako veľmi a dlho sa liečia popáleniny. Nič príjemné… Druhou možnosťou bolo vrátenie tovaru. Akože bezodplatne. No keď som si predstavila to vynaložené úsilie, zamietla som aj to. Pozliepanie obalu, pochod na poštu, atď. Ženy z nášho rodu sa však veru nezrazili s koňom, aby som sa v snehu či daždi trmácala až kamsi do tramtárie reklamovať chybný výrobok. Na to si svoj čas cením o čosi viac… Takže mi zostávalo jediné. S indiánskym bojovým výkrikom nášho tradičného motta: „V živote som už prepila aj viac!“ som obe panvice značky Apetit šmarila do smetného koša. A bolo po probléme.

Je mi jasné, že moja úprimná výstraha pred zdravie ohrozujúcim výrobkom sa nemôže vyrovnať celosvetovým problémom, ktoré musia riešiť naši „prepracovaní“ politici, no azda pomôže aspoň niekoľkým zákazníkom, ktorí sa práve rozhodujú, čo za panvicu si vybrať. Ja už mám jasno. Týždeň po fiasku s neovereným výrobkom som objednávala znovu. Tradičnú kvalitu. S klasickou etiketou. No nadlho si zapamätám značku toho nepodarku. Apetit? Nikdy viac!