olitat

Ak si dobre spomínam, spravodajská televízia TA3 pôsobí na slovenskom trhu najdlhšie zo všetkých ostatných kanálov. Prešla mnohými metamorfózami. Menila majiteľov, riaditeľov, redaktorov, logá i skladbu programu. Občas vybočila zo zlatej strednej cesty, niekedy sa aj pošmykla, ale svoj štandard si udržala aj po nástupe konkurenčných spravodajských médií. Lenže ako sa množili, tak sa mi zdalo, akoby sa TA3-ka v pomyselnom rebríčku popularity i dôveryhodnosti prepadala stále hlbšie a hlbšie. Už-už som nad ňou takmer zlomila palicu. Jej záchranou sa stal vlastne iba predsunutý začiatok vysielania oproti zvyšným kanálom. Nuž, lenže ako už býva zvykom, aj v TA3-ke sa stal malý zázrak. Niežeby sa vyškriabala z dna zabudnutia, ale v mojich očiach vyletela strmhlav nahor ako vesmírna strela. Prečo som ju opätovne začala pravidelne sledovať ja?

Jedným z mnohých dôvodov je pôsobenie známeho žurnalistu Braňa Krála. Môj prvý dojem nebol nič moc. Vyfešákovaný, ulízaný a príliš strojený macho s ostrým hlasom, generálskym vystupovaním a egocentrickým vedením každej diskusie. Vždy bol síce rozhľadený, ale jeho sekaná reč mi šla parádne na nervy. A znovu – či mu už ktosi múdrejší vyčistil žalúdok, prehovoril do duše alebo už bol proste sám unavený z vlastnej teatrálnej pózy, náhle začal uberať plyn. V posledných mesiacoch je na ňom badať citeľnejšia empatia a porozumenie voči jeho hosťom. Nestranné a objektívne. Výrazne stlmil svoje gestá, aj nadsadené výrazivo bez toho, aby pointy debatných otázok pustil zo zreteľa. Vie, o čom hovorí. Nepodnecuje protichodné vášne, ba naopak – podstatne upokojuje vzniknuté rozpory. Z môjho uhla pohľadu môžem pána Krála len pochváliť. Jeho novinársky vývin sa dá iba vysoko oceniť. Žeby až teraz celkom dozrel?

Druhým kandidátom na moju bezvýhradnú pochvalu sa stáva slečna/pani Nikola Detáriová. Ako som sa neskôr dočítala, táto dáma pôsobí na žurnalistickom parkete už pekných pár rokov, no na moju veľkú oneskorenú ľútosť som sa s jej menom stretla iba nedávno. Po totálnom fiasku Markízy so zaradením redaktorskej krikľúňky Karolíny Lackovej do relácie Na telo sa pani Detáriová od prvého dňa prezentovala ako elegantná, vyrovnaná, slušne vychovaná a kultivovaná, no najmä vysoko rozhľadená novinárka, ktorá presne vie, kedy vstúpiť do diskusie, kedy mlčať a radšej počúvať, aby sa aj potenciálny divák mohol nerušene pohrúžiť do sústredeného sledovania kontinuálneho prúdu otázok a odpovedí. Zakaždým relevantných. Zakaždým k veci na danú tému. Zakaždým aktuálnych. Myslím, že táto mladá dáma má pred sebou ešte žiarivú budúcnosť. Len tak ďalej, pani Detáriová! Nech sa vám darí…

A ktože sa stal mojím favoritom, zlatým klincom programu? No jasné: bezvýhradným víťazom sa stáva: politický matador pán Béla Bugár. Od televízie TA3 jeho polhodinovú debatu s príznačným sloganom „O tom potom“ si cením najviac. Odjakživa mám tohto pána impozantnej postavy s čistučkou slovenčinou, i keď s výrazným maďarským prízvukom v mimoriadnej obľube. Aj výber jeho spoluhráča považujem za šťastnú voľbu – pán Maroš Košík je pánovi Bugárovi skvelým sparingpartnerom. Obaja páni si v uvoľnených pózach len tak sedkajú ako susedovci v nedeľu popoludní na priedomí a v pokoji preberajú jednak celosvetové, ale i domáce udalosti, ktorých boli svedkami. A zakaždým veru majú o čom hovoriť. Občas aj zaspomínajú, ale väčšinou sa vyjadrujú k aktuálnym otázkam. Na Bélovi je jasne vidieť, že je už mimo politické dianie. Že ho už nebrzdia nijaké partajné, ani koalično – opozičné záväzky. Myslí mu to úžasne a som skutočne rada, že si raz za týždeň môžem vypočuť jeho postrehy i názory.

Na tento krátky blogerský formát sa mi nedostali viacerí žurnalisti z predmetnej spravodajskej televízie, ktorí by si to zaslúžili. Nič to zato. Azda zas nabudúce. Chcela som len poďakovať a zagratulovať programovým kolektívom stanice TA3, že sa jej diváci opätovne majú na čo tešiť. Občas s drobnými výhradami a malými výkyvmi, no kto z nás je bez chybičky? Ja istotne nie…

Zatiaľ iba toľko. Howgh!