Aj keď som ateistka, myslím si, že Pápež František si zaslúži našu úctu, pretože to bol výnimočný človek s veľkým Č. Bol pracovitý a nesmierne láskavý. Mnohým znevýhodneným pootvoril dvere do rímsko-katolíckej cirkvi, prelomil niekoľko dogmatických tabu. Precestoval krížom-krážom celý svet a v každej krajine, ktorú navštívil, si vyžiadal aj stretnutie s tými najbiednejšími. Napríklad na Slovensku to bol osobný kontakt s obyvateľmi sídliska Luník IX…
Pápež František /Franciscus/, civilným menom Jorge Mario Bergoglio, sa narodil do početnej rodiny talianskych imigrantov z Piemontu vo štvrti Flores mesta Buenos Aires v Argentíne. Strednú školu skončil ako chemický technik. Až vo svojich dvadsiatich dvoch rokoch vstúpil do rádu jezuitov a dal sa na štúdium humanitných vied. A potom už nasledoval pomalý vzostup nahor, až do rímskeho Vatikánu.
Čo som okrem iného oceňovala na zosnulom pápežovi? Jeho neortodoxnosť. Postupné prelamovanie bariér. Medzi bohatými a chudobnými, majoritnými a minoritnými skupinami ľudí, snaha o vzájomné pochopenie rôznych vierovyznaní. Ale najväčšmi sa mi pozdávala jeho nebojácnosť pri otváraní horúcich tém minulosti, keď sa otvorene priznal k ťažkým historickým omylom, ktorých sa rímsko-katolícka cirkev dopustila. Z tých najdôležitejších – kanadskej genocíde domorodého obyvateľstva vyslanými španielskymi conquistadormi a dlhé stáročia ponižovania žien, s osobitným prihliadnutím na ich prenasledovanie počas protikacírskych pogromov…Bolo by ešte na čo spomínať. Každý krok Pápeža Františka si žiadal úžasnú odvahu a smelosť. No on to až do konca svoho života nevzdával. Napriek vysokému veku a podlomenému zdraviu bojoval ako lev. Pretože vedel, že koná správne.
Po poslednom ťažkom onemocnení sa napriek všetkým nepriaznivým prognózam znovu objavil na verejnosti, aby ešte raz celému svetu osobne udelil požehnanie Urbi et orbi /Mestu Rím a svetu/. Akoby cítil, že to je už naposledy. So symbolizmom toho, že sa tak stalo, vrátane jeho skonu o deň nato – presne v pondelok ráno, po Veľkonočnej nedeli – nech sa vysporiada každý po svojom. Mne je najbližšia myšlienočka, že sa dáko s tým svojím pánbožkom dojednal. Za zásluhy. A keby som bola aspoň trošku veriaca, taktiež by som to vyskúšala. Ak by sa ktosi mal dostať do toho pomyselného Raja, istotne by to bol Pápež František. Žiaľ, nedá sa. Preto sa len pripájam k miliónom veriacich na celom svete úprimným želaním, aby jeho unavená hlava spočinula na tom najmäkšom vankúšiku, ktorý by anjelici boli schopní vyrobiť…
Spite sladko, Vaša Výsosť!
Tak na to, že si ateistka - až neskutočne... ...
Celá debata | RSS tejto debaty