olitat

Náš celým národom milovaný ctihodný hetero pán z Trnavy je buď ťuknutý od narodenia, alebo ešte v hlbokom detstve niektorému svojmu opatrovateľovi spadol z náručia priamo na hlavičku a dodnes mu z toho úrazu zostali trvalé následky. Inak by už dávno zmenil svoju rétoriku, pokúsil by sa aspoň máličko transformovať program svojho hnutia alebo trošku poupraviť jeho obsah. Trvalo bazírovať na jedinom vyhlásení, že pána Fica je potrebné odstrániť totiž už dávno nestačí. Je to natoľko trápne, že to ani nestojí za reč. Tými svojimi ceduľkami predsa nikoho nedokáže omráčiť. Alebo žeby áno? Ako je však potom možné, že sa ustavične pohybuje nad hranicou zvoliteľnosti? Nejde mi to do hlavy…

Progresívny Šimečka tiež prešľapuje na jednom mieste. Aj keď v preferenciách politických strán a hnutí už dlhodobo stepuje na čelnom mieste, nepovažujem to za bohvieaký ohurujúci úspech. Zopár bodíkov uchmatol tu, zopár tam, ale sám sebe podťal konár radikálnymi vyhláseniami, že sa nikdy nespojí so stranou SMER, ani s pozliepaným hnutím Slovensko. Z toho vyplýva, že v prípade jeho volebného víťazstva aj tak nebude mať s kým utvoriť prípadnú novú väčšinovú vládu. Strana SNS na čele s pánom Dankom sa potopí aj sama. Kto nám teda zostáva zo súčasných relevantných politických hráčov? Neverím, že KDH by stavilo svoju kresťanskú povesť a za každú cenu by risklo spojenie s Progresívcami a ich odvážnymi, netradičnými úmyslami. A tak na tapete voliteľnosti zostáva Republika a SaS. Republiku považujem za neprebádané územie s občasnými čiernymi odbočkami. A pán Gröhling, súčasný líder SaS? Ten je prebádaný vari až moc! Nahovorí toho veľa, no v príhodnej chvíli sa múdro odmlčí a podľa pštrosieho vzoru radšej strčí hlavu do piesku, než by sa mal celkom znemožniť. Toľko chochmesu a pudu sebazáchovy predsa ešte len má!

Pán Šimečka by mohol kolaborovať s Hlasom, ale naopak by to asi nešlo. Čo pán Pellegrini svojho času voličom sľúbil, to pán Šutaj Eštók od svojej členskej základne tvrdo požaduje. Považujem ho za správneho chlapa s rovnou chrbticou, ktorý od vytýčeného ľavičiarskeho smeru neuhne ani o piaď. Čo mne z uvedených argumentov vyplýva? Že to v budúcich voľbách nebude jednoduché. Ak sa Progresívci prepoja s Republikou a SMER zotrvá s Hlasom, bude to veľmi, veľmi tesný výsledok. Alebo sa do hry o tróny zapojí dnes ešte neznámy faktor X? Či sa znovu pozviecha SNS a zabojuje o misku váh? No čože za to bude požadovať? Dnes to je ešte vo hviezdach…

Prečo považujem pána predsedu vlády pána Fica za génia? Je to celkom prosté. Napriek mnohým negatívnym ohlasom najmä na jeho cestu na oslavy do Ruska mu rozumiem. Víťazstvom nad fašizmom si Sovietska armáda zaslúži navždy našu úctu a prejavenie patričnej piety k miliónom padlých na svojom území, našom i na celom európskom kontinente. Prirovnávanie jej vtedajšie obete so súčasným dianím na Ukrajine je jednoducho miešanie jabĺk s hruškami. Nie každý mal tú odvahu, aby sa postavil kritike svetových lídrov zoči-voči. Dokonca ani Maďari si napokon na to netrúfli. Zato pán Fico áno. Poklonil sa, kvetinkami vzdal hold, pohovoril s Putinom na aktuálne témy a hrdo odkráčal domov. Podľa mňa sa ani dnes, ani v budúcnosti nemá za čo hanbiť. Nech sa ošívajú tí, čo by sa k nemu aj pripojili, ALE…..!

Mne však vŕta v hlave iná otázka. V ostatných dňoch sa na náš politický tanier dostala na pretras prosba pána predsedu vlády, či by sa všetky prebiehajúce debaty nedali presunúť z nedele na iný deň týždňa, aby si občan mohol v pokoji vychutnať slávnostné gurmánske hodovanie. Aby mu zbytočne nezostalo trčať v krku. Inak si on sám privstane a občanov oblaží svojimi rannými hodinkami tlačoviek. Od prvého momentu mi také posolstvo pripadá ako až – mierne povedané – zvláštne. Neviem ako vy, ale my sme si už na tie „svoje“ trojhodinovky zvykli. A proti ich presúvaniu hrá viac faktorov proti: po prvé – ono to nie je len tak, aby sa ustálený programový cyklus troch /až najnovšie už štyroch – vrátane JoJky/ mediálnych lídrov len tak zo dňa na deň poprehadzoval. Prikázať im to nikto na svete nemôže. Ani pán Fico. A po druhé – ak by mu aj niektorá spravodajská TV chcela vyjsť v ústrety, ako dlho by jej to trvalo? A kam potom s blokmi hlavných večerných správ? Nie, pán predseda vlády, toto sa mi nezdá ako váš najlepší nápad. A čo s rozbehanými občanmi či pozháňanie hostí do diskusií? Zaradiť ich pred večerné správy alebo až po nich? Vidím v tom priveľa zádrhov, aby to bolo možné… Ale aj tak vám ďakujem. Za navýšenie ďalšej hodinky politicky orientovanej tlačovej besedy. V zmysle hesla: Ak ich už nemôžeš poraziť, tak sa k nim pridaj!