olitat

Tak sa mi zdá, že sa málo chválime. A špeciálne na týchto blogových stránkach denníka Pravda. Všimnite si to niekedy. Samozrejme, nemyslím tým komerčné výseky, ani povrchové znalecké posudky vizáže podaktorých celebrít, ani kúskové pochvaly typu „Nákupné maniačky“ alebo „Pečie celé Slovensko“. Ja mám v hľadáčiku skutočné vnútorné kvality konkrétnych ľudí. Veď uznajte: každý na každého len kydá, osočuje, znevažuje opak, čo sa dá, to negativizuje, kritizuje za každú cenu a – čím štipľavejšie, tým lepšie. A po našom: kto zasadí tvrdší úder, je víťaz! No pokúsme sa ten nepomer trošku zvrátiť a aspoň občas o niekom napísať aj dačo pekné. Moja voľba výberu bola v podstate veľmi jednoduchá. Nie, skutočne nepôjde o ľudožrútsku, pevne zakotvenú rastlinu v obrovskom kvetináči, ale o živého dvojnohého tvora, skôr pohyblivého rýchlejšie, než by mu bolo prospešné. A tou osobou je

Adela Vinczeová, rodená Banášová.

Prečo práve ona? Lebo ju pozná celé Slovensko. Je to náš národný poklad, hoci si nie každý uvedomuje jej mediálnu každodennú prítomnosť medzi nami. Zvykli sme si. Na to, že aj v najťažších chvíľach nám dokáže pomôcť jej suchý sarkastický humor, alebo nás len tak rozosmejú jej výstižné bonmoty. Narodila sa v Bratislave, vyrastala v Nemecku, vyštudovala Filozofickú fakultu UK, odbor Kulturológia. Ja som sa s jej menom stretla, keď ešte moderovala s Matejom Sajfom Cifrom rozhlasové okienka, v ktorých si vtipné poznámky prehadzovali zo strany na stranu ako pingpongové loptičky. Žiaľ, o väčšinu jej programov som prišla, pretože keď ona sadala za mikrofón, ja som práve išla spať. Preto som ju skutočne zaregistrovala až po jej prvých vystúpeniach v televízii. A musela som uznať, že niečo na tej mladej dáme je. Iste, začiatky nemala ľahké. Skôr boli hrboľaté, kľukaté, plné prešľapov. Ale učila sa rýchlosťou blesku. Jej nevšedný modelkovský výzor ju priam predurčoval k vystupovaniu pred kamerou. Je vysoká a mimoriadne štíhla. Za dve desaťročia sa dokázala zaradiť medzi absolútnu moderátorskú špičku. Svojou pohotovosťou, rýchlosťou reakcií na akýkoľvek podnet, neošúchanými vratkami, nečakanými výpadmi. V ostatných rokoch nezaváhala ani jeden, jedinýkrát. Oplýva úžasnou mierou sebareflexie. Zvyčajne ide naživo, bez predchádzajúcej prípravy. Jej brilantne pracujúci mozog pracuje na plný výkon a jej vysoko nadpriemerné ohodnotenie I.Q. by ma naskutku zaujímalo. Som si celkom istá, že dosahuje v celosvetovom priemere výšok jasnej geniality. Pravdepodobne by nešlo o všetky smery, ale verbálnu komunikáciu má zaručene na jednotku s tromi hviezdičkami. Zároveň je táto výnimočná mladá dáma celkom neopakovateľná: je ozdobou každej spoločnosti, či si navlečie iba tepláky, alebo spoločenské šaty najzvučnejších značiek, vysoké lodičky alebo športové tenisky. Nezdá sa, žeby jej na tom veľmi záležalo. Viac akoby ju zaujímalo jej okolie. Je vnímavá – empatická s väčšou kapacitou príjmu a jeho vyhodnoteniu než má hociktorý softvér umelej inteligencie. Netuším, ako to tá dievčinka robí, ale v nasledujúcom programe, v ktorom jej namiesto Sajfu sekunduje Dano Dangl, si jej zručnú pohotovosť ráčte všimnúť. Ručím vám za to, že si ju vychutnáte. Rovnako ako z iných si pokojne utiahne aj sama zo seba…Toľko slov a to som ani zďaleka nespomenula všetky jej majstrovstvá. Počuli ste už jej spev? Bok po boku na koncertnom turné s pánom Richardom Müllerom? Má všestrannú výchovu. Osem rokov chodila na hodiny klavíra… A napriek všetkému je v nej zvláštna tichá pokora, ktorá jej nedovolí spyšnieť, ani zaspať na vavrínoch. Nikdy sa nebratríčkovala s politikou, či by sa zamotala do filozofického politikárčenia. Iste má svoje názory, ale nikomu ich nevnucuje. Mamonárstvo? Afektovanie? Zabudni! Tieto artikle Adelka na sklade nemá!

Ale aj tak sa nájde jedna vlastnosť, kvôli ktorej ju uznávam vari najviac. Jej plynulé simultánne preklady z nemčiny a angličtiny do slovenčiny a späť. Fakt netuším, ako to robí! Kto a ako ju to naučil? Ak ide o jej vlastný spôsob prezentácie, tak sa úctivo skláňam pred jej vlastnou tvorbou, pretože toľké majstrovstvo som nepočula od nijakého, hocako ostrieľaného tlmočníka! Aj tí najpodkutejší matadori sa pred tou mojou Adelkou môžu schovať! Zažili ste ju niekedy v rozhovore so zahraničným hosťom? Povie niekoľko slov po našom, vzápätí plynulo prejde do angličtiny alebo nemčiny, vyčká na odpoveď, obratom ju preloží znovu do „nášho“, spýta sa po slovensky, preloží do inokrajca a takto pokračuje donekonečna. Neskutočná hudba pre ľudské uši! Pritom nech si každý vraví, čo len chce, ani tieto dva svetové jazyky nie sú bez zádrhov, i keď sa niekomu zdajú byť jednoduché. Lenže ukrývajú v sebe dáke tie pasce: ak sa až v závere vety objavia slovíčka, negujúce celý jej význam. To zahabká hociktorý tlmočnícky borec, ak už má trištvrtiny preložené! A niektorý sa z tej šlamastiky zrozumiteľne nevymotá vôbec!

Naša Adelka to zvláda ľavou zadnou. Ani sa nezadýcha. Nejde ani o časové posuny, ani o dáke podvody v priamom prenose. Akoby na protihráčovi už vopred videla, čo chce povedať. Obdivuhodná vlastnosť! A vôbec: možno aj vidí. Nie je to jeden z prvých vesmírnych Avatarov, čo sa nenápadne votreli do našej populácie? Nech je to ten či onen, medzi nami sestrami: „Good luck, Adelka!“ Veď vy si to už preložíte!