olitat

Nepatrím k ženám, ktoré aj vo vreci na zemiaky vyzerajú nádherne. Skôr sa radím k tým, ktoré by aj v modeli od Chanela pôsobili ako strašiak do maku. V svojom živote som síce mala krátke obdobia hry „na dámu“, ale zakaždým sa rýchlo pominuli. Moja obľúbená výbava: tričko, džínsy, tenisky. To však neznamená, že nedokážem oceniť skutočnú ženskú krásu! U iných… Jedného dňa som sa cez obednú prestávku vybrala k telefónnemu automatu /o mobiloch sme ešte ani nesnívali/ do vestibulu na prízemí. Práve som si dorobila svoje, keď vošla ONA. Prenádherná dáma, mokrý sen nejedného muža. Dokonalá postava s výraznými krivkami presne tam, kde majú byť. Vysoká tak akurát, dlhé, štíhle nohy s útlymi členkami. Na hlave mala v tých časoch málokedy videný klobúk so širokým okrajom, šibalsky posadený mierne našikmo, blúzka s nariasenými rukávmi, doplnená bolerkom zvýrazňujúcim bujné poprsie, zvonová sukňa do polovice lýtok, vzorované pančuchy, lodičky na dvanásťcentimetrových podpätkoch. Proste – stelesnenie elegancie, ku ktorej by sa pokojne prihlásila aj čelná strana Vogue. Dáma každučkým milimetrom, rozprávková víla, osudová žena…Stalo sa to v okamihu, keď sa tá kráska ocitla niekoľko krokov od vrátnice. Odrazu sa jej zvrtla noha. Chvíľu balansovala na druhej, no neustála to a po niekoľkých mikrosekundách capla rovno na zadok. Chvíľku sa neveriaco obzerala okolo seba a potom na celý vestibul zrevala: „Do p*če!“ A bolo po dáme. Dvadsiatka zízajúcich stravníkov, trúsiacich sa do i z jedálne, primrzla na mieste. Ako prvá som sa prebrala zo šoku, pristúpila som k tej padlej Afrodite a snažila sa jej pomôcť vstať. V rozpakoch som zašomrala: „Keď je vonku vlhko, trošku sa to šmýka…“. Namiesto toho, aby nedôstojný incident zahrala do autu humorom, zrevala mi priamo do tváre: „Ktorý k*kot poj*baný je za toto zodpovedný?! To si teda parádne odserie! Ja tomu syflákovi nakazenému tak zavarím, že…“ Radšej som vypla zvuk a odkráčala. Na tie jej vulgarizmy som nemala náladu. Naše prababičky tomu hovorili: “ navrchu huj, vnútri fuj“. Odvtedy už nikdy nedám na prvý dojem a žiadna žena, ktorá sa iba hrá na dámu, u mňa nemá šancu. A svojich zlatých tenisiek sa nevzdám. Stojím v nich pevne na vlastných nohách a vždy ma bezpečne dopravia, kam práve potrebujem…Donedávna som bola presvedčená o tom, že ma už hocičo nemôže prekvapiť. Môže! Hm, hm…