olitat

Dostala som za úlohu urobiť rozhovor s dievčinou, ktorá sa živí prostitúciou. Čo sa už dá povedať o živote tej, ktorá v svojich dvadsiatich rokoch má za sebou bezprostrednú sexuálnu skúsenosť s viac než 5.000 mužmi? Áno, správne ste to prečítali. Nejde ani o môj omyl, ani o šarapatenie zlomyseľného tlačiarenského škriatka. Viete si to vôbec predstaviť? Je to ťažké, však? Päťtisíc pohlavných stykov. Tisícky anonymných mužov, ktorí vnikali do jej tela. Žiaduceho, pôvabného, výrazne žensky tvarovaného tela. Svoje pôvodné meno sama nahradila novým. Zvolila si „umelecký“ pseudonym Žaneta.

Dnes to je už temer zabudnutá minulosť. To bolo. Sú to tri mesiace, čo sa toto mláďa s tvárou nevinného dieťaťa a telom neodolateľnej ženy-vampa zamestnalo v masážnom salóne v centre Bratislavy. Už nie je prostitútkou, ale „masérkou“. Paradoxom doby je, že na Slovensku je organizovaný obchod s prostitúciou nezákonný a trestný. Samotnú prostitúciu zákon síce nepovoľuje, ale ani nezakazuje. Preto to slovíčkarenie…

Masérka. Čo všetko človeka napadne, keď začuje to slovo. Ešte nedávno by to bola výhradne spomienka na vyskočené platničky, prvý hexenšus alebo ochabujúce svalstvo. Dnes je už aj u nás situácia podstatne iná. Masérka? Ahááá…! Muži sa potuteľne uškŕňajú, prudérne dámy odvracajú zrak. Každý reaguje po svojom. Niekoho strasie od hnusu, iného zas príjemne pošteklí v slabinách. Všetci už počuli o existencii masážnych salónov. Podaktorí aj využili ponuku ich služieb. Samozrejme, väčšinou muži. Masáže žien sa na Slovensku zatiaľ neujali. Realisti tvrdia, že sa ani nikdy neujmú. Optimisti sa pousmejú, zvraštia čelo a túžobne zašepkajú: „Možno o pár rokov. Ktovie…?“ Reč je prirodzene o intímnych masážach. V tejto súvislosti sa iné, výstižnejšie prídavné meno nesmie oficiálne uvádzať. Ani slovko „intímne“ zasvätení nepočujú radi. Prečo? Z jednoduchého, už uvedeného dôvodu. V našej republike je kupliarstvo trestným činom. Prostitúcia nie. Zdá sa to niekomu absurdné? Áno, zdá. A mnohým. Laik v oblasti trestného práva si z toho vyberie len jedno: kultivovaná, hygienicky nezávadná prostitúcia, ohľaduplne odsunutá z očí verejnosti je zakázaná, avšak tá priama pouličná, vulgárna a podnecujúca k vnútornému odporu náhodného pozorovateľa – nie. Prirodzene, pokiaľ dotyčná/dotyčný prostitútka/prostitút svojím chovaním či oblečením očividne nevzbudzuje verejné pohoršenie. Lenže to je už iná kapitola, iný paragraf, iný právny postih. Slovenský Trestný zákon výraz „prostitúcia“ i jeho modifikácie na papieri jednoducho škrtol zo zoznamu trestných činov. To však neznamená, že v reálnom živote prestal jestvovať. Ono to ani nie je také ľahké, aby sa najstaršie remeslo na svete dalo vymazať z povrchu zemského jediným ťahom niečieho pera. Bolo, je a bude. A otázka kupliarstva? Zo všetkých strán k našim ušiam doliehajú výzvy k osobnej zodpovednosti každého človeka. Podľa nich má každý z nás právo sám rozhodovať o svojom osude. Právo i povinnosť. Ak sa nad tým zamyslíme hlbšie a dotiahneme tú myšlienku do krajnej polohy, tak potom prečo by si plnoprávny, dospelý občan nemohol dobrovoľne vybrať medzi nebezpečným postávaním na ulici a pohodlným, teplým útočiskom pod strechou verejného domu? Bez mučenia sa priznávam, že tomu nerozumiem. A nie som sama. Občas sa mi zdá, že slová o osobnej zodpovednosti za svoj život sa najviac používajú v súvislosti s ľuďmi, ktorí sa z takých či onakých príčin ocitli v ťažkej životnej situácii. Nezáleží na tom, z čej viny. Odrazu sa na utrápeného neboráka spustí hotová lavína výčitiek. Prečo nepracuješ? Tebe sa ani veľmi nechce, však? Vyhováraš sa, však? Ako to, že nedokážeš uživiť svoju rodinu? Prečo si si narobil toľko detí, keď im nevládzeš poskytnúť všetko, čo potrebujú? Prečo si odmietol antikoncepciu či interupciu? Prečo si sa nepostil? Prečo teraz pýtaš sociálnu podporu? Veď máš hlavu a dve zdravé ruky… A tak ďalej, a tak ďalej…

Osobná zodpovednosť svojprávneho jedinca za svoj život. Áno, mala by byť. Avšak nielen vtedy, keď sa to niekomu hodí. Osobná zodpovednosť uplatňovaná do dôsledkov. Máš osemnásť rokov? Tak si poraď so životom, ako najlepšie vieš. Ak to je v našich silách a možnostiach a ty to potrebuješ, pomôžeme ti. Ak ti je po vôli predávať svoje telo, tak predávaj svoje telo. Je to tvoja vôľa a tvoje telo. Mne tým neubližuješ. Je to tvoja a len tvoja vec. Samozrejme, po celý čas je reč o dobrovoľnej prostitúcii, nie o na storaké spôsoby jej vynucovaní.

Masérka. Kto si bez viny, hoď do nej kameňom. Keď sa vám dieťa prizná, že je vinné, neverte mu. Na vine sú tí, ktorí ho mali strážiť a neustrážili. My všetci. Dvadsaťročná Žaneta, ktorá má za sebou už viac než päťtisíc pohlavných stykov s celkom cudzími mužmi, hľadala lásku a zábavu. Zábavy si užila viac než dosť, no lásku nenašla. Namiesto toho sa prepadla do samotného pekla, na dno civilizovanej spoločnosti….. POKRAČOVANIE NABUDÚCE.